Page 52

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

potrebné kroky na ochranu seba a svojich príbuzných. Nedostatok

finančnej gramotnosti prispieva k finančným rozhodnutiam s

negatívnym dopadom na osobnú finančnú odolnosť. Finančná

gramotnosť je preto i z tohto pohľadu vnímaná ako základná

zručnosť pre život a finančné vzdelávanie sa považuje za dôležitý

prvok hospodárskej a finančnej stability a rozvoja. (OECD, 2019a,
2019 b).

Dôležitosť finančnej gramotnosti podčiarkuje aj aktuálna zvýšená

neistota v hospodárskej, sociálnej a finančnej situácii z dôvodu
pandémie Covid-19 a jej vplyvu

na súčasné i budúce príjmy a

úspory jednotlivcov. (OECD, 2020).

Vychádzajúc z najnovšej štúdie OECD PISA (OECD, 2020),
s

účasné trendy teda naznačujú, že význam nadobúdania zručností v

oblasti finančnej gramotnosti porastie v budúcnosti vplyvom
pôsobenia nasledujúcich zásadných determinantov:



ladí ľudia budú pravdepodobne čeliť náročnejším finančným

rozhodnutiam, v prípad

e ktorých bude zohrávať zásadnú úlohu

finančné vzdelávanie s cieľom vybaviť mladých ľudí

zručnosťami potrebnými, napr. pri výbere pre nich

najvhodnejších finančných produktov v spojení s ochranou

pred finančnými podvodmi, ako aj s cieľom zvýšiť povedomie

o kybernetickej bezpečnosti vplyvom rozšírenia digitálnych

finančných služieb.



Mladí ľudia budú pravdepodobne počas svojho života znášať

viac finančných rizík ako súčasné dospelé obyvateľstvo
vplyvom potenciálnej hospodárskej nestability, neistotám a
kríz

am v dôsledku globalizácie a v tejto súvislosti zosilňujúcej

vzájomnej finančnej závislosti; technologických zmien a
zmien v charaktere práce; ale aj vplyvom neistôt v

udržateľnosti dôchodkových systémov a s tým spojenej väčšej
neistoty v dôchodkových príjmoch z dôvodu starnutia
populácie, ktoré už dnes charakterizuje globálnu populáciu a
v

ďalšom období bude mať ešte zásadnejší vplyv na sociálnu

udržateľnosť.



Na rozdiely vo finančnej gramotnosti má do značnej miery
negatívny vplyv odlišné sociálno-ekonomické postavenie

mladých ľudí. Tieto rozdiely môže navyše prehĺbiť
potenciálna rastúca nerovnos

ť v príjmoch a v majetku, keď sa

títo mladí ľudia stanú dospelými. Ako niektoré štúdie ukazujú,

vzdelanie, príjem a bohatstvo úzko súvisia s finančnými

znalosťami dospelých osôb (Lusardi a Mitchell, 2014; OECD,

2016). Zistilo sa tiež, že rodičia s nižším vzdelaním, príjmom

alebo majetkom sú v menšej miere schopní prenášať finančné
znalosti na svoje deti (Lusardi, Mitchell a Curto, 2010). Najmä

v takýchto prípadoch, ak vzdelávajú svoje deti iba rodičia,

nerovnosti nielen v úrovni finančnej gramotnosti, ale aj v

oblasti bohatstva a príjmu sa môžu medzigeneračne ešte viac

zosilňovať. Poskytovanie finančného vzdelávania v systéme
formálneho i neformálneho vzdelávania tak rovnako aj z tohto

pohľadu plní kľúčovú úlohu nielen v budovaní ale i v
znižovaní rozdielov

vo finančnej gramotnosti.

Uvedené tvrdenia podčiarkuje teda fakt, že mladí ľudia budú

musieť počas svojho života reagovať na častokrát neznáme a

vyvíjajúce sa situácie a aplikovať na takéto situácie svoje
nadobudnuté kompetencie. (OECD, 2020).

ÚROVEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI V
PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V širšom kontexte pojem finančná gramotnosť v sebe zahŕňa súhrn

vedomostí a zručností, ale aj širokú škálu postojov i správania, na
ktoré vyplývajú viaceré faktory. Nepochybne k nim patrí vplyv

sociálno-ekonomických faktorov (príjem a majetok rodiny,

vzdelanie rodičov) či prístup mladých ľudí k finančným službám.

(OECD, 2015). Kľúčovou súčasťou rozvíjania finančnej gramotnosti

je monitorovanie jej dosiahnutej úrovne aj s ohľadom na spomínané
faktory. Iba tak je možné

odhaliť prípadné nedostatky a navrhnúť

opatrenia pre zlepšenie. Hodnotu monitorovania ešte zvyšuje
medzinárodné meradlo, ktoré tak vytvára priestor nielen na

zhodnotenie dosahovanej úrovne finančnej gramotnosti mladých

ľudí, ale umožňuje i porovnať sa s inými krajinami.
V podstate prvým zásadným krokom pri sledovaní a hodnotení

úrovne finančnej gramotnosti v medzinárodnom meradle bolo

zahrnutie finančnej gramotnosti ako doplnkovej oblasti do
medzinárodnej štúdie OECD PISA v roku 2012 so zámerom

hodnotiť pripravenosť 15-ročných mladých ľudí na ich život,

nakoľko mnoho mladých ľudí už v tomto veku čelí finančným

rozhodnutiam a už sú spotrebiteľmi finančných služieb. (OECD
2013; OECD, 2020). Od tohto obdobia je

táto oblasť súčasťou

každého prebiehajúceho cyklu štúdie PISA.

Finančnú gramotnosť vymedzuje štúdia PISA ako znalosť a

porozumenie finančným pojmom a rizikám; zručnosť, motiváciu a

sebadôveru jednotlivca využívať tieto znalosti a porozumenie s

cieľom prijímať účinné rozhodnutia, aby sa zlepšila finančná

situácia jednotlivcov a spoločnosti, a umožniť tak mladým ľudom

participovať na ekonomickom živote. (OECD 2013, s. 144). V štúdii

PISA sa gramotnosť nevzťahuje iba na schopnosť 15-ročných

mladých ľudí uplatňovať vedomosti a zručnosti v kľúčových

oblastiach konkrétneho predmetu na vyučovaní, ale aj na ich

schopnosť analyzovať či odôvodňovať prostredníctvom riešenia

problémov v rôznych situáciách. (OCED, 2020). Teda cieľom je

zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností v oblasti financií, preukázať

a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praktickej rovine.
(MŠVVaŠ SR, 2020).

Do testovania finančnej gramotnosti sa zapojila aj Slovenská

republika, a to v každom cykle (v roku 2012, 2015 i doposiaľ v

poslednom roku zisťovania – v roku 2018). V poslednom cykle bola

otestovaná finančná gramotnosť na vybranej vzorke 3 400 žiakov
všetkých typov škôl (357 škôl) zapojených do štúdie PISA, ktorá

hodnotí aj ďalšie sledované oblasti (čitateľskú, matematickú a

prírodovednú gramotnosť). (MŠVVaŠ SR, 2020). Testovanie
zrealizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

(NÚCEM), do ktorého kompetencie patrí i zabezpečovanie

medzinárodných meraní, ktorých je Slovenská republika súčasťou.

Vo všeobecnosti, štúdia OECD PISA v rámci osobitnej

časti

zameranej na finančnú gramotnosť poskytuje nástroj na

zodpovedanie viacerých kľúčových otázok v oblasti financií.

Príspevok upriamuje pozornosť na zmapovanie nasledovných
vybraných aspektov, ktoré vychádzajú z najaktuálnejších výsledkov
oficiálne zverejnených v máji tohto roku, ako aj z predchádzajúcich
dvoch cyklov štúdie PISA:



Analýza zmien v dosiahnutom výkone v oblasti finančnej

gramotnosti v priebehu času.



Analýza zmien v percentuálnom zastúpení žiakov podľa

vymedzených piatich úrovní zručností v priebehu času.



Skúmanie spojitosti finančnej gramotnosti 15-ročných žiakov s
ich sociálno-ekonomickým postavením.

3.1

Zmeny

v dosiahnutom výkone v oblasti finančnej

gramotnosti

V aktuálnom cykle z roku 2018 zaznamenali slovenskí žiaci

priemerný výkon na úrovni 481 bodov. Z pohľadu vývoja

dosahovaného výkonu finančnej gramotnosti v sledovanom období

Vol. 9, Issue 1