GRANT 

journal 

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4 

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE 

 

 

 

rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov ako i produkciu v rámci 
kultúrneho priemyslu.  
 

 

Prínosom pre problematiku multikultúrneho vzdelávania je Správa 

o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a 
vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ 

(2015/2139(DEC)INI)). Deklaruje podstatu normatívnosti, keďže 

definuje medzikultúrny dialóg z hľadiska právneho pojmu. Podľa 
uvedeného dokumentu medzikultúrny dialóg nie je upravený vo 
vnútroštátnom práve, práve Európskej únie ani v medzinárodnom 
práve, ale vychádza z medzinárodných rámcov zameraných na 

ochranu ľudských práv a kultúrnej rozmanitosti. Otázke 
multikultúrne

ho vzdelávania sa venujú najmä články 14, 17, 26, 27, 

v ktorých sa zdôrazňuje významnú úloha, ktorú zohráva neformálne 

a informálne vzdelávanie, začlenenie cielených vzdelávacích 

školských exkurzií do rôznych členských štátov a nadnárodná 
mobilita malých detí ako nástroja na položenie základov európskych 

kultúr, umenia, jazykov a hodnôt, podpora členským štátom, aby 
rozvíjali kvalitné programy odbornej prípravy na podporu 

rozmanitosti, na posilnenie postavenie pedagógov, vychovávateľov 

s cieľom uspokojovať vzdelávacie potreby a potreby odbornej 
prípravy detí z rôznych kultúr a rôzneho sociálneho prostredia a 

odstraňovať všetky formy diskriminácie a rasizmu vrátane 

šikanovania a počítačového šikanovania. Článok 17 súčasne 

deklaruje nevyhnutnosť modernizácie vzdelávacích zdrojov s 

cieľom podporiť multiperspektívne a viacjazyčné vzdelávanie. 

Viacjazyčné a medzikultúrne skúseností a zručnosti učiteľov sa 

musia v tejto súvislosti systematicky podporovať a oceňovať. 
 
 

5.

 

ZÁVER 

 

Každá moderná demokratická spoločnosť potrebuje vzdelaných a 

erudovaných mladých ľudí, aby dokázala predchádzať a najmä riešiť 

potenciálne hrozby, ktoré zákonite vývoj spoločnosti so sebou 
prináša. Globalizácia sveta otvorila viaceré nové výzvy, s ktorými sa 

novodobá spoločnosť musí vysporiadať a primárne na ne 

zareagovať. Otvorená spoločnosť odkryla i tému multikulturality z 
pozície jej pozitívnych i negatívnych aspektov. Vzdelávanie 

mladých ľudí práve v hodnotách rešpektovania odlišných kultúr, 
nábožensti

ev, humánnosti, kultúrnej citlivosti by malo byť preto 

prioritou v súčasnom vzdelávacom programe každej inštitúcie na 

národnej i nadnárodnej úrovni. V súčasnosti pozorujeme trend 

riešenia uvedenej skutočnosti aj na úrovni Európskej únii formou 
budovania na

pr. jednotnej európskej identity, či vydávaním 

viacerých dohovorov a deklarácií, ktoré  vyjadrujú podporu 

členským štátom na rozvoj kvalitných programov multikultúrneho 
vzdelávania. Prvky kvalitného multikultúrneho vzdelávania v 
cudzom jazyku sú pre niekto

ré vzdelávacie odbory neodmysliteľnou 

súčasťou, a to najmä z dôvodu uplatniteľnosti ich absolventov na 

trhu práce. Pre úspešnosť uplatniteľnosti na trhu absolventov odboru 

medzinárodné vzťahy a diplomacia ako jedného z nefilologických 
smerov považujeme prá

ve koncepciu zlúčenia aspektov 

multikultúrneho vzdelávania a cudzojazyčného vzdelávania za 

prioritu, ktorú sa snažíme na našej Fakulte medzinárodných vzťahov 

a diplomacie prierezovo realizovať v rámci výučby predmetov 
cudzieho odborného jazyka po dobu celého 10-semestrálneho štúdia, 

t.j. ako v bakalárskom stupni štúdia tak aj v pokračovaní 

magistrálneho stupňa štúdia.          
    
Zdroje 
 
1.

 

BANKS, J.A.: Multiethnic Education: Theory and Practice. 
Boston: Allyn & Bacon,  s. 150, 1988. 

2.

 

BHAWUK, D., BRISLIN, R.: The Measurement of 
intercultural sensitivity using the concepts of individualism and 

collectivism. In International Journal of Intercultural Relations, 

roč. 16, č.4, s. 413-436, 1992. 

3.

 

GALLAROTI, M. G.: Soft Power: What it is, Why it‘s 
Important, and the Conditions Under Which it Can Be 

Effectively Used. In Journal of Political Power, 2011, roč. 4, 

č.1, 2011. 

4.

 

GORDON, E., ROBERTS, F.: Report of social syllabus review 
and development committee. Albany NY: The State Education 
Department and the University of the State of New York, 1991.   

5.

 

HERNANDEZ, H.: Multicultural education: A teacher’s guide 
to content and process. Columbus OH: Merril Publishing 
Company, 1989.   

6.

 

KOMINAREC, I., KOMINARECOVÁ, E.:  Multikulturalita a 
edukácia. Prešov: FHPV PU, 2005.  

7.

 

MISTRÍK, E. a kol.: Multikultúrna výchova v škole. Ako 

reagovať na kultúrnu rôznorodosť. Bratislava: Nadácia 

otvorenej spoločnosti, 2008.    

8.

 

NYE, J. jr.: Future of Power. USA: PublicAffairs, 2011. ISBN 
978-1-61039-069-9. 

9.

 

RONFELDT, D., ARQUILLA, J.: Noopolitik: A New 
Paradigm for Public Diplomacy. In SNOW, N., TAYLOR, P. 
M. (eds.): Routledge handbook of public diplomacy. Londýn: 
Routledge, 2009. ISBN 0-415-95302-2.  

10.

 

SABOL, J.: Kultúra, Multikultúrnosť. Metodologická príručka  

pre učiteľov z oblasti interkultúrnej výchovy. Žilina: 
Euroformes, 2003. 

11.

 

SAMOVAR, L.A., PORTER, R.E., STEFANI, L.A.: 
Communication between cultures. Wadsworth Publishing 
Company, s.123-126, 1988.  

12.

 

ŠURMÁNEKOVÁ, J. Multikulturalita v kontexte edukácie, s. 
157, 2020. Dostupné na internete: https://www.academia.edu/ 
6473710/54_Multikulturalita_v_kontexte_eduk%C3%A1cie_
Multiculturalism_in_the_context_of_education_%C5%A0UR
M%C3%81NEKOV%C3%81 

13.

 

ZAGORŠEKOVÁ, M.B.: Dialóg kultúr - 

príznak 

mostmoderny. In Filozofia, roč.69, č. 4, s. 355-365, 2014. 

14.

 

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-8-2015-
0373_SK.html 

15.

 

http://www.unesco.org 

Vol. 9, Issue 1

50