Page 49

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

kultúrami, s rôznymi ľudí s odlišnými vzorcami správania sa, s

odlišnými potrebami a záujmami. Kultúre sa učíme, pôsobíme v nej,
šírime ju a zachovávame prostredníctvom komunikácie (Samovar,
Porter, Stefani, 1998, s. 126). A práve jazyk je považovaný za

jedného z nositeľov komunikácie. Aj preto je potrebné venovať

zvýšenú pozornosť štúdiu jazyka v rámci medzikultúrnej
komunikácie

. V súvislosti s témou sa stretávame aj s pojmom

medzikultúrnej citlivosti. Podľa Bawuka a Brislina sa medzikultúrna

citlivosť vo všeobecnosti vzťahuje k citlivosti voči významu

kultúrnych rozdielov a voči názorom ľudí v iných kultúrach
(Bhawuk, Brislin, 1992, s. 414).

Každá etapa ľudskej spoločnosti je poznačená politickým vývojom,
politickými rozhodnutiam

i. Jednotlivé etapy vývoja ľudskej

spoločnosti nám dokazujú, že práve politika je spoločným

spojovníkom celého spoločenského diania. O to viac to platí aj pre

súčasnú modernú spoločnosť. Dôkazom prieniku aspektu kultúrnosti

do politiky je aj skutočnosť, že medzikultúrny dialóg v modernej

demokratickej spoločnosti je pri realizácii zahraničnej politiky
považovaný aj za prejav mäkkej moci

. V rámci pedagogického

procesu sa tým odkrýva koncept stretu politického vzdelávania a
medzikultúrneho vzdelávania.

Napriek tomu, že pojem politického vzdelávania ukrýva v sebe
viacero negatívnych skúseností z minulých období, ho považujeme

v spojení s medzikultúrnym dialógom za jeden z kľúčových

aspektov rozvoja súčasnej demokratickej spoločnosti aj v súvislosti
s pedagogi

ckým procesom. Súčasná Európa je vystavená viacerým

spoločensko-politickým konfliktom, ktorých zvládnutie si vyžaduje
vysokú dávku odbornosti, ale aj tolerancie a medzikultúrnej

citlivosti. Vzdelávanie mladých ľudí práve v hodnotách humánnosti,
demokracie

by malo byť preto prioritou pre každú vládnucu

garnitúru. Potreba poskytnutia demokratických názorov, myšlienok

či už napr. v kontexte dejinných súvislostí v medzinárodnom

kontexte alebo v kontexte poznania medzikultúrnych súvislostí či
potreba rozvoja kri

tického myslenia mládeže by mala byť

prirodzeniu agendou každej vzdelávacej inštitúcie aj v rámci
Európskej únie.

NORMATÍVNOSŤ MULTIKULTÚRNEHO
VZDELÁVANIA

Európsky parlament vyhlásil rok 2008 za Európsky rok

medzikultúrneho dialógu. Cieľom je posilniť úctu ku kultúrnej

rozmanitosti a podporiť spolunažívanie rôznych kultúr a

náboženstiev v súčasnom globalizovanom svete a súčasne

vyprofilovať ho ako nástroj stability a rozvoja európskeho priestoru.
Medzikultúrny dialóg bol v rôznych štúdiách a záveroch predbežne

vymedzený ako proces zahŕňajúci otvorenú a na rešpekte založenú

výmenu či interakciu medzi jednotlivcami, skupinami a
organizáciami s odlišným kultúrnym pozadím alebo svetonázorom.

Medzi jeho ciele patrí dosiahnuť hlbšie pochopenie rôznorodých

pohľadov a praktík, zvýšiť účasť, ako aj možnosti a schopnosti

výberu, podporiť rovnosť a zlepšiť kreatívne procesy.ras

jedinečného, alebo na osi skúmania interakčnej konfrontácie špecifických hodnotových
preferencií jednotlivých kultúr. Bez princípu inakosti v dialógu by aj pojem kultúrnej
identity stratil svoje zdôvodnenie

Na Slovensku sa problematike multikulturality venujú napr. Sabol (2003), Kominarec-

Kominarecová (2005).

Pojem mäkkej moci je kľúčovým pojmom jedného konceptu medzinárodnej politiky

súčasnosti. Mäkká moc, podobne ako iné formy moci, predstavuje schopnosť meniť

správanie druhých s cieľom dosiahnuť to, čo si želá subjekt vplyvu. Otázke mäkkej
moci v súlade s medzinárodnou politikou sa venujú napr. Nye (2011), Ronfeldt-
Arquilla (2009), Gallaroti (2011).

Napriek tomu, že v texte používame pojem multikultúrne vzdelávanie, uvažujeme aj

o pojmoch multikultúrna výchova, multikultúrny dialóg.

Slovenská republika sa pripojila k uvedenej iniciatíve a jedným z

konkrétnych prvkov implementácie uvedeného procesu bolo v rámci
vzdelávacej politiky presadzovanie multikultúrneho vzdelávania,

resp. multikultúrnej výchovy ako povinne voliteľnej prierezovej
témy v štátnom vzdelávacom programe.

V politike sa rôznorodosť kultúr presadzuje najmä rešpektovaním

Ústavy ľudských práv a slobôd. Podľa Šurmánekovej je v prípade

Slovenska nutné vychádzať z deklarovania ústavnosti slovenského
štátu. Ústava Slovenskej

republiky v čl. 12, ods. 2 definuje záruku

dodržiavania základných práv a slobôd na území SR všetkým bez

ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo
iné postavenie (Šurmáneková, 2020, s.157).

Je založené na princípe

sociálnej spravodlivosti a rovnosti vo vzdelávaní, ktorého cieľom je
dosiahnutie sociálnej zmeny v rámci konkrétnych etáp vývoja
jednotlivca prostredníctvom školy ako vzdelávacej inštitúcie. Ide o
proces premeny samotných aktérov, transformáciu škôl a školského

systému až po transformáciu spoločnosti. Multikultúrna výchova je
v slovenskom štátnom vzdelávacom programe postavená ako

prierezová téma, ktorá by sa teda mala aplikovať naprieč všetkými
predmetmi. Významnú rolu pri presadzovaní myšlienok
multikultúrneho vzdelávania na Slovensku zohrávajú aj mimovládne

spoločnosti a organizácie, ktoré prostredníctvom rôznych think-

tankov, svojou expertíznou činnosťou, tvorbou analýz či odborných

publikácií môžu výraznou mierou pomôcť formulovať vzdelávaciu
politiku na Slovensku.

V súvislosti s aktuálnou výskumnou problematikou budovania
jednotnej európskej identity je zaujímavý názor Banksa, ktorý
dokonca nepriamo prepája multikultúrne (multietnické) vzdelávanie
s budovaním identity cez kritické rozpoznávanie vlastnej etnickej
identity a identity ostatných detí v triede po budovanie národnej
identity, a to porozumením a stotožnením sa s demokratickými

ideálmi ako je ľudská dôstojnosť, spravodlivosť a rovnosť (Banks, J.
A., 1988, s. 150).

Prvotným nositeľom myšlienky medzikultúrneho dialógu na úrovni
Európskej únie je považovaná organizácia UNESCO, ktorej
princípom je myšlienka uznania rozdielov a mnohorakosti sveta, v
ktorom žijeme. Konkrétnymi nástrojmi boli prijaté medzinárodne
záväzné deklarácie a dokumenty

. Za kľúčový za považuje Dohovor

o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Convention
on the protection and promotion of the diversity of cultural

expressions) č. 8668/06, prijatý 20. októbra 2005 v Paríži na 33.
zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO.

Definície samotného pojmu multikultúrneho vzdelávania sa vyskytuje u viacerých

autorov, napr. Banks (1988), Hernandez (1989), Gordon (1991), Roberts (1991),
Mistrík (2008).

V článku 1c sa

jednoznačne artikuluje, že je potrebné povzbudiť dialóg medzi

kultúrami, s cieľom zabezpečenia širšej a vyváženejšej výmeny
kultúr vo svete, v prospech interkultúrnej úcty a kultúry mieru.

Hlavným stanoveným cieľom celého dohovoru sa stalo vytvorenie a

súčasne posilnenie kompetencií národných i nadnárodných
subjektov, ktoré vytvárajú všeobecný rámec pre samotné

uvedomenie si podstaty ľudskej rozmanitosti, jej kultúr a v rámci
toho konkrétnych kultúrnych prejavov. Ide napr. o princípy rozvoja
interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznania osobitného
charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a prijímanie takých
politík a opatrení na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych
prejavov, ktoré pri zachovaní princípu rovnocennosti dohovoru s

inými medzinárodnými zmluvami zabezpečili slobodnú tvorbu,

Dokumenty sú dostupné na internete: http://.unesco.org.

Na základe rozhodnutia Rady EÚ o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore

rozmanitosti kultúrnych prejavov č. 8668/06, ktoré schválila Rada ministrov 18. mája

2006, boli zároveň schválené aj opatrenia potrebné na to, aby sa zmluvnou stranou
Dohovoru stala i Európska únia.

Vol. 9, Issue 1