Page 48

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

dôvodu pripisujeme problematike primeranej jazykovej
kompetencie, a najmä jej získavania u odborníkov v oblasti

diplomacie, medzinárodných vzťahov i politológie celospoločenský
význam.

Naši študenti majú možnosť v rámci svojho štúdia získať znalosti
viacerých cudzích jazykov. V bakalárskom stupni štúdia majú ako
prvý cudzí jazyk

anglický jazyk a ako voliteľný druhý cudzí jazyk s

výberom nemeckého, španielskeho, ruského a francúzskeho jazyka.
Týždenná výmera je stanovená na formu 2 hodiny prednášky a 1
hodina seminárov. Uvedená výmera je odrazom smerovania
jazykovo-kultúrnej politiky fakulty, ktorej absolvent by mal

zvládnuť, na základe odborných textov a tematickej literatúry,

poznatkovú problematiku o krajine cieľového jazyka: históriu,

krajinovedu, spoločensko-právnu skutočnosť i medzinárodné

postavenie krajiny cieľového jazyka. Dôraz sa tiež kladie na
zvládnutie terminologickej základne študovaného odboru v cudzom

jazyku. Uvedený model pokračuje následne aj v magisterskom
stupni štúdia, kde nastáva len zmena medzi prvým a druhým cudzím
jazykom.

Koncepcia jazykovej politiky fakulty je obsiahnutá aj v definovaní

profilu absolventa pre bakalársky i pre magisterský stupeň štúdia v

študijnom programe medzinárodné vzťahy. Absolvent pre

bakalársky stupeň štúdia v študijnom programe medzinárodné

vzťahy disponuje rozšírenou bázou jazykových kompetencií v
oblasti odbornej terminológie a jej využitia v odbornej komunikácii,

či už v rámci ústneho alebo písomného prejavu. Absolvent prvého

stupňa vysokoškolského štúdia v študijnom programe medzinárodné

vzťahy disponuje prehľadom a orientáciou v oblasti základných
teoreticko-metodologických východísk teórie medzinárodných

vzťahov, ako aj ďalších nadväzujúcich a príbuzných vedných
odborov, akými sú medzinárodné právo, medzinárodná ekonómia,
európske právo, politická geografia, hospodárska geografia,
medzinárodná ekonomická integrácia, základy diplomacie a taktiež
disponuje rozšírenou bázou jazykových kompetencií v oblasti
odbornej terminológie uvedených odborov v minimálne v jednom
svetovom jazyku tak v rámci ústneho, ako aj písomného prejavu.
Odborná profilácia absolventa študijného programu medzinárodné

vzťahy v rámci prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania je

koncipovaná tak, aby absolventom daného stupňa štúdia umožnila

kontinuálne pokračovať v štúdiu predmetnej problematiky v rámci
druhé

ho stupňa vysokoškolského vzdelávania v danom i príbuzných

študijných odboroch a programoch, prípadne vzhľadom k svojej

odbornej profilácii uplatniť sa v rámci rôznych odvetví spoločenskej
a hospodárskej praxe (ústredné orgány štátnej správy, samosprávne
o

rgány, médiá, súkromný sektor). V rámci zabezpečenia uceleného

súboru vedomostí, kompetencií a zručností, tvoriacich nosnú časť
odbornej profilácie absolventa študijného programu medzinárodné

vzťahy je dôraz položený najmä na hlboké a ucelené vedomosti z
o

blasti medzinárodných vzťahov - politických, medzinárodných

ekonomických vzťahov, medzinárodného práva, medzinárodných

organizácií, zahraničnej politiky, zahraničnej politiky Slovenskej
republiky, teórie a praxe diplomacie, diplomatického a
konzulárneho práva, histórie a vývoja európskej integrácie, práva
Európskej únie, sociálno-ekonomického a kultúrneho vývoja
jednotlivých svetových makroregiónov ako aj na rozvoj

komunikačných schopností a kompetencií v rámci odbornej
komunikácie v cudzom jazyku.

Odbor

medzinárodných vzťahov a diplomacie je špecifickým

odborom v rámci nefilologických smerov. Jeho absolventi zastávajú

významné funkcie na čele štátnych orgánov, medzinárodných

organizácií či v diplomatických službách. Práve pracovníci
diplomatických služieb

by mali mať multikultúrne vzdelanie.

Domnievame sa, že kultúru istej krajiny však nie je možné pochopiť
bez poznania jazyka danej krajiny, a najmä jeho histórie. Koncept

jazykovo-

kultúrneho vzdelávania sa v rámci cudzojazyčnej prípravy

študentov uplatňuje napr. pri prednáškach a seminároch v treťom

ročníku bakalárskeho štúdia, kde sylaby sú postavené prierezovo na

poznaní politických dejín krajiny v cudzom jazyku. Súčasným
problémovým otázkam multikulturality v intenciách
medzinárodného systému sa dáva pri

estor v prvom ročníku

magisterského štúdia na prednáškach a seminároch so zameraním na
medzinárodnú politiku. Študenti sa zaoberajú otázkami migrácie,
prejavmi netolerancie, xenofóbie, diskriminácie a rasizmu priamo

formou modelových situácií i s možnosťami ich riešenia v cudzom

jazyku. Na konkrétnych príkladoch si budujú i aktívnu účasť na

utváraní vzťahu spoločnosti k minoritným skupinám.

KONCEPT MULTIKULTURALITY A
POLITICKÉHO VZDELÁVANIA

Novodobé dejiny spoločnosti sú spojené s pojmom multikultúrnej

spoločnosti. Aspekt globalizácie prenikol do všetkých sfér

spoločnosti a priniesol so sebou nové prvky a skutočnosti, na ktoré

je nevyhnutné adekvátne aj zareagovať. V rámci komunikácie
dochádza k stretom kultúr, ktoré na jednej strane dané kultúry

obohacujú o nové prvky, ale na druhej strane prinášajú aj väčšie
vymedzenie daných kultúr, poukazovaním na odlišnosti.

Poskytnúť jednotnú definíciu kultúry je problematické. Samotná
kultúra ako objekt vedeckého bádania predstavuje širokospektrálny

rozsah vzťahov a súvislostí

. Pojmovo je obsahom viacerých

spoločenských vied, čím dochádza k rôznorodým pohľadom v
závislosti od vlastných konceptov predmetu svojho vedeckého
výskumu. Ani filozofia, ktorú považujeme za „matku všetkých

vedných odborov“, ju nedefinuje jednoznačne, napriek tomu, že sa

ňou systematicky zaoberá už od osvietenectva. K významnej
systematizácii pojmu kultúry v rámci filozofie prispel nemecký
filozof Scheler v rámci filozofickej antropológie, ktorá sa zaradila

medzi základné disciplíny európskej filozofie. V súčasnom
vedeckom svete sa intenzívne výskumom kultúr a civilizácií zaoberá
kulturológia ako samostatná vedná disciplína.

Kultúry ako systémy, štruktúry a inštitúcie sa vyznačujú tým, že

niečo kolektívne, sociálne zakotvujú, upevňujú alebo udržujú, a to
nezávisle od toho, ako si jednotlivci vedome alebo neuvedomovane
vytvárajú svoju špecifickú kultúrnu. Pri vedeckom štúdiu uvedeného

pojmu je nutné zohľadňovať viacero prístupov či už v užšom

kulturologickom či širšom filozofickom kontexte. Poznanie vlastnej
špecifickej kultúrnej identity si však vyžaduje, aby sme ju
prezentovali v rámci plurality kultúr i pomocou filozofických
postupov zdôvodnili možnosti skúmania interkultúrnych alebo

multikultúrnych procesov v súčasnom svete (Zagoršeková, 2014, s.
361).

Kultúra predstavuje viacúrovňový systém rôznych špecifických
prvkov, ktoré vytvárajú a formujú každodenný život jej príslušníkov
pozostávajúci nielen z tradícií a zvykov, ktoré sa prenášali vo vnútri
kultúry po generácie, ale aj z vplyvov, ktoré vychádzajú zvonku.

V prípade, že dochádza k stretu viacerých kultúr, vystupuje do
popredia problematika medzikultúrneho dialógu, resp. dialógu
kultúr

Pojem kultúry je systémovým kognitívnym pojmom. Reprezentuje súbory poznatkov z

mnohých oblastí vedenia: z filozofie, vedy, histórie, umenia, práva, morálky,

náboženstva, skrátka zo všetkých oblasti ľudskej činnosti. Z tohto hľadiska pojem
kultúry subsumu

je ďalšie výrazy ako vedecká kultúra, právna kultúra, politická kultúra,

umelecká kultúra, jazyková kultúra, sociálna kultúra a iné. Keď skúmame tieto
subkultúry, orientujeme sa hlavne na otázku kultúrneho statusu vedy, náboženstva,
umenia alebo politiky v

danom čase a priestore (Zagoršeková, 2014, s. 360-361).

. V rámci európskeho priestoru sa

stretávame s rozličnými

Analýzou uvedených pojmom sa venuje Zagoršeková (2014), ktorá považuje za

kľúčovú otázku, či sa má dialóg kultúr odohrávať na osi skúmania všeobecného a

Vol. 9, Issue 1