GRANT 

journal 

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4 

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE 

 

 

 

slobody a demokracie.

34

 Poznáme teda aj univerzálne princípy, 

ktoré pôsobia naprieč rôznymi poriadkami, resp. právnymi 
systémami.

35

 

 Ich normatívny obsah sa však môže v jednotlivých 

systémoch viac či menej odlišovať.   

 
5.

 

ZÁVER   

 
Medzi relatívne nové ústavné teórie reagujúce na problematiku 
právneho pluralizmu v podmienkach (nielen) Európskej únie patrí 

teória viacúrovňového konštitucionalizmu. Táto teória vníma 
formálne i neformálne interakcie medzi jednotlivými právnymi 
systémami, ktoré spolu vytvárajú jeden pomyselný komunikatívny 

trojstupňový systém.

36

 Výsledkom otvorenej komunikácie je 

postupné vzájomné zvyšovanie nárokov kladených na demokratické 
právne systémy.

37

 

 To sa nezaobíde bez vedomého  a vzájomného 

obsahového zosúladzovania systémov jednotlivých úrovní. Právne 

systémy sa už preto nevyznačujú svojou doterajšou mierou 
autonómnosti a nezávislosti.   

Táto pluralita a strata absolútnej autonómnosti právnych systémov 

sa následne odzrkadľuje vo vnútroštátnom práve, v ktorom narúša 
klasickú predstavu o jednotnom právnom poriadku, ktorého 
výrazným zjednocujúcim prvkom bol monopolný systém subjektov 
tvorby práva. Vnútroštátne orgány sú v 

súčasnosti na základe 

príkazu vlastnej ústavy povinné aplikovať pramene európskeho 
a medzinárodného práva, ktorých obsah je mnohokrát dotváraný 
v 

procese živého vývoja spôsobeného čulou interakciou 

vnútroštátneho, regionálneho a globálneho medzinárodného 

spoločenstva.  

Ukazuje sa, že potrebná jednota fragmentovaného vnútroštátneho 
právneho poriadku, je dnes tvorená skôr axiologickými, ako 
formálno-procesnými požiadavkami opierujúcimi sa o holý fakt 
existencie suverénnej štátne

j moci. Zároveň sú tieto axiologické 

požiadavky zjednocujúcim momentom síce samostatných, no 

vzájomne obsahovo previazaných úrovní viacúrovňového právneho 
systému. Ústavné princípy tvoriace nepísané materiálne jadro 
Ústavy Slovenskej tak hodnotovo spájajú nielen právny poriadok 

Slovenskej republiky, ale ho zároveň prepájajú so systémom 
európskeho a všeobecného medzinárodného práva. 

Ukazuje sa, že za vonkajšou fasádou plurality sa skrýva elementárna 
jednota.   

Zoznam literatúry 

1.

 

ALEXY, R.: Pojem a 

platnosť práva. Bratislava: KALLIGRAM, 

2009. 

2.

 

BÁRÁNY, E.: Kariéra právneho pluralizmu. In LENGYELOVÁ, 
D.: Pluralizmus moci a práva. Bratislava: Ústava štátu a práva 
SAV-Bratislavská vysoká škola práva, 2009. 

3.

 

BALOG, B.: 

Vzťah čl. 1 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej 

republiky. In MIHÁLIKOVÁ, V (eds.): 15 rokov v Európskej únii: 

aktuálne otázky a súčasné výzvy. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2019. 

4.

 

BALOG, B.: Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky. Žilina: 
EUROKÓDEX, 2014. 

                                                           

34

 Porovnaj: ALEXY, R.: Pojem a 

platnosť práva. Bratislava: KALLIGRAM, 2009, s. 

101-102.   

35

 Porovnaj: RANGL, J.: Kolízia právnych princípov v 

kontexte deľby moci. In 

BRÖSTL, A. – 

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Demokracia, dôstojnosť, diverzita. 

Zborník z prezentácií slovenskej sekcie pred 29. svetovým kongresom IVR 2019. 
Košice 2020, s. 48. 

36

 KNAUFF, M.: ZaöRV 68 (2008), s. 453, 482 a n. KLEINLEIN, T.: 

Konstitutionalisierung im Völkerrecht. Heidelberg: Springer, 2012. 

37

 COTTIER, T. – HERTIG, M.: MPYUNL 7 (2003), s. 261, 313 a n. In KLEINLEIN, 

T.: c. d., s. 79. 

5.

 

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Ústava a ústavné zákony. 
Bratislava: KALLIGRAM 2013. 

6.

 

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.:  Univerzálne ius cogens a 
ústavné limity výkonu verejnej moci v judikatúre Ústavného súdu 
Slovenskej republiky

. In: Ústavné dni : tretie funkčné obdobie 

Ústavného súdu Slovenskej republiky - 7. ústavné dni.  Košice: 
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, 2019, s. 188 – 
204. 

7.

 

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Právo na sebaurčenie národa 

a deklaratórny charakter klauzuly večnosti. In: Ústavné dni : 25. 

výročie Ústavy Slovenskej republiky - 6. ústavné dni. Košice: 
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 261-277. 

8.

 

BRÖSTL, A.: Eklesia alebo dikasterion – 

Kto má byť “Pánom 

všetkého“? Súčasné dimenzie staršieho problému. In BRÖSTL, A. 
– 

BREICHOVÁ, LAPČÁKOVÁ, M. (eds.): Demokracia, 

dôst

ojnosť, diverzita: Zborník z prezentácií slovenskej sekcie pred 

29. svetovým kongresom IVR 2019. Košice: UPJŠ v Košiciach, 
2020, s. 29 – 38. 

9.

 

BOGDANDY, A.: Was ist Europarecht

? Juristen Zeitung, 2017, č. 

12. 

10.

 

DOBROVIČOVÁ, G.: Charta základných práv Európskej únie 
a právny poriadok Slovenskej republiky. In JÁNOŠÍKOVÁ, M. - 
KUBALA, J.: Charta základných práv Európskej únie a výzvy 
s 

ňou spojené. Košice 2015. 

11.

 

ELBERT, Ľ.: Regionalizmus ako nástoj zmeny vo vzťahu 
medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), I. 

časť. Právny obzor 2015, č. 5, s. 468 – 476. 

12.

 

ELBERT, Ľ.: Regionalizmus ako nástoj zmeny vo vzťahu 
medzinárodného a vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore), 

časť 2, Právny obzor 2015, č. 6, s. 560 – 570. 

13.

 

GERLOCH, A. – TOMÁŠEK, M. et al.: II. Teoretické a ústavné 
impulzy rozvoja práva. Praha: Karolinum, 2010. 

14.

 

HALTERN, U.: Was bedeutet Souveränität. Tübingen: Mohr 
Siebeck, 2007.  

15.

 

MAZÁK, J. - JÁNOŠÍKOVÁ, M. (eds.): Charta základných práv 
Európskej únie v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany 
v Slovenskej republike. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2016. 

16.

 

KÁČER, M.: Medzinárodná obyčaj v slovenskom právnom 
systéme. 

In Právník, 2010, č. 3. 

17.

 

KLEINLEIN, T.: 

Konstitutionalisierung im Völkerrecht. 

Heidelberg: Springer, 2012. 

18.

 

OROSZ, L. – SVÁK, J. – BALOG, B.: Základy teórie 
konštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2012.  

19.

 

RANGL, J.: Kolízia právnych princípov v 

kontexte deľby moci. In 

BRÖSTL, A. – 

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Demokracia, 

dôstojnosť, diverzita. Zborník z prezentácií slovenskej sekcie pred 
29. svetovým kongresom IVR 2019. Košice 2020. 

20.

 

SVÁK, J. – BALOG, B.: Ústavnoprávny režim vystúpenia 
Slovenskej republiky z Európskej únie

. In Právny obzor, 2012, č. 6.  

21.

 

SVÁK, J. – 

GRŰNWALD, T.: Nadnárodné systémy ochrany 

ľudských práv, I. zväzok Štruktúra systémov a ochrana politických 
práv. Bratislava : Wolters Kluwer SR, s.r.o., 2019. 

22.

 

QUARITSCH, H.: Das Selbstbestimmungsrecht des Volkes als 
Grundlage der deutschen Einheit. In ISENSEE, J. – KIRCHHOF, 
P. (ed.): Handbuch des Staatsrechts der Bundesrepublik 
Deutschland. Bd. XI. Internationale Bezüge.  C. F. Müller 2013. 

23.

 

UERPMANN, R.: Internationales Verfassungsrecht. 

Juristenzeitung, 56, 2001, č. 11 

 

Vol. 9, Issue 1

46