Page 45

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

vyššie načrtnutá nová štruktúra prameňov vnútroštátneho pomohla

vyriešiť:

Dohovor je medzinárodnou zmluvou

podľa čl. 154c ods. 1

Ústavy, ktorý upravuje aplikačnú prednosť medzinárodných
zmlúv pred zákonom.

Následne ju na účely kontroly noriem ústavný súd zaradzuje

medzi zmluvy podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ktorý sa vzťahuje
iba na zmluvy s ktorými súhlasila národná rada a boli
ratifikované a

vyhlásené, čo zmluvy podľa čl. 154c ods. 1

nespĺňajú, keďže im chýba požiadavka súhlasu.

V praxi ústavného súdu tak dochádza pri aplikácii Dohovoru
v konaní o

kontrole právnych predpisov k vyvodzovaniu stupňa

právnej sily Dohovoru (rovnako ako pri Charte) z

jeho .aplikačnej

prednosti pred zákonom, z

čoho vyplýva v zmysle doterajšieho

konsenzu

podústavný stupeň jej právnej sily vo vzťahu k celej

Ústave SR a ústavným zákonom.

Iný prístup ústavného súdu SR je ale viditeľný v interpretačnej
rovine v

ktorej kladie Dohovor na roveň Ústavy a z textu čl.

125 ods. 1 a

z čl. 154c ods. 1 je nevyčítateľný. Jeho jediným

vodítkom je

rešpektovanie medzinárodných záväzkov podľa čl.

1 ods. 2 Ústavy.

Navrhované zaradenie práva medzinárodných zmlúv
a

ostatných prameňov medzinárodného práva pred „ostatné“

ústavné normy vykonávajúce implicitné materiálne jadro
ústavy a ústavné zákony, umožní efektívnejšie rešpektovanie
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky pri zachovaní
suverenity Slovenskej republiky pomocou ochrany
hodnotového jadra vnútroštátneho právneho poriadku
tvoreného princípmi demokracie a právneh

o štátu podľa čl. 1

ods. 1, prvej vety.

Vo vzťahu k zaradeniu medzinárodných zmlúv a ostatných

prameňov medzinárodného práva do pomyselného „medzistupňa“

vnútornej štruktúry Ústavy, možno uviesť rovnaké argumenty
vyslovené v súvislosti so zaradením práva Európskej únie a výkladu

čl. 1 ods. 1, č. 1 ods. 2 a čl. 125 ods. 1, písm. a) Ústavy SR.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Ústava hovorí mnoho
o

medzinárodných zmluvách, no mlčí o ostatných prameňoch

medzinárodného práva. To avšak nie je pravdivé, pretože ich uvádza
rovno v

prvom článku Ústavy, Ústavný súd na margo prameňov

medzinárodného práva napr. vyslovil: „Každý medzinárodný
záväzok Slovenskej republiky má svoj konkrétny obsah (znenie)

zahrnutý buď v medzinárodnej zmluve, medzinárodnej obyčaji,
alebo v inom prameni medzinárodného práva. V dôsledku toho sa

príslušná vnútroštátna právna úprava (zákon) môže dostať do
nesúladu s takýmto medzinárodným záväzkom a o takomto ich

nesúlade je ústavný súd oprávnený aj konať v konaní o súlade
právnych predpisov.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento princíp čl. 1 ods. 2 je pre
interpretáciu pôvodného materiálneho jadra Ústavy nepodstatný,

keďže bol do Ústavy až následne doplnený v procese novelizácie.

Tento princíp bol avšak podľa ústavného súdu stále implicitne
prítomný, teda aj v

čase pred jeho explicitným vyjadrením pomocou

novely Ústavy s

účinnosťou od 1. júla 2001.

PL. ÚS 44/03.

PL. ÚS 7/2017, s. 145.

ODLIŠNÝ

POHĽAD

TEÓRIÍ

PRÁVNEHO

PLURALIZMU

Po doplnení prvotnej štruktúry prameňov práva o rozmer systému

medzinárodného práva, sa vynára nasledujúca štruktúra prameňov
práva Slovenskej republiky:

Ústavné normy tvoriace implicitné materiálne jadro Ústavy
Slovenskej republiky

Primárne právo európskej únie a ostatné pramene všeobecného
medzinárodného práva

Sekundárne právo Európskej únie

„Ostatné“ normy Ústavy SR a ústavné zákony

Na prvý pohľad by dvojstupňovej materiálnej hierarchii Ústavy táto
nová podoba klasickej štruktúry systému práva mohl

a vyhovovať.

Pri druhom pohľade sa situácia mení, pretože táto hierarchia

nezohľadňuje dva rozdielne prístupy v aplikácii prameňov práva.

Princíp lex superior, ktorý má derogačné účinky a princíp aplikačnej

prednosti ktorý derogačné účinky nemá. Vo vzťahu k dvom (trom)

odlišným právnym systémom nie je správne argumentovať

princípom vyššieho stupňa právnej sily. Vzťahom samostatných,
autonómnych právnych systémov, medzi ktorými absentuje princíp
mocenskej nadriadenosti a podriadenosti zodpovedá skôr princíp

aplikačnej prednosti.

Prehľadné zoradenie prameňov práva do jedného uceleného

hierarchického systému by taktiež mohlo dávať väčší zmysel, pri

pohľade na našu monistickú koncepciu vzťahu medzinárodného
a

vnútroštátneho práva, lenže ako sme na začiatku tejto kapitoly

načrtli, je otázne či monistická (a dualistická) teória správne

vystihuje súčasný vzťah

V plnej miere sa to ukazuje aj pri napätí,

ktoré vzniká medzi primárnym a sekundárnym právom Európskej
únie na jednej strane a medzinárodnou zmluvou regionálnej
medzinárodnej organizácie, konkrétne Dohovorom, ktoré by takto
neboli odstránené.

práva Európskej únie

Komplexita vzťahov medzi jednotlivými systémami a ich
ohniskovými normami je teda o trochu zložitejšia a o slovo sa hlási

teória právneho pluralizmu. Ako upozorňuje Eduard Bárány
„Právny pluralizmus súvisí s

čoraz prísnejším uplatňovaním

niektorých princípov (vedúcich ideí) formálneho a

čiastočne

i materiálneho právneho štátu nielen na štátny mechanizmus, ale na
všetky organizácie verejnej moci.“

prameňov

všeobecného medzinárodného práva z

pohľadu aplikačnej praxe

ústavných súdov a medzinárodných súdnych organizácií.

Aj Róbert Alexy uvádza, že „všetky právne systémy demokratického
a právno-štátneho typu“

inkorporovali princípy ľudskej dôstojnosti,

K tomu pozri:

DOBROVIČOVÁ, G.: Charta základných práv Európskej únie

a právny poriadok Slovenskej republiky. In JÁNOŠÍKOVÁ, M. - KUBALA, J.: Charta
základných práv Európskej únie a výzvy s

ňou spojené. Košice 2015. s. 8-17.;

GERLOCH, A. – TOMÁŠEK, M. et al.: II. Teoretické a ústavné impulzy rozvoja práva.
Praha: Karolinum, 2010, s. 84.

Podrobný rozbor tejto problematiky podáva napr. Ľudmila Elbert. Bližšie pozri:

ELBERT, Ľ.: Regionalizmus ako nástoj zmeny vo vzťahu medzinárodného
a

vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore). I. časť. Právny obzor 2015, č. 5, s. 468

–

476.; ELBERT, Ľ.: Regionalizmus ako nástoj zmeny vo vzťahu medzinárodného

vnútroštátneho práva (Pluralizmus na obzore). časť 2. Právny obzor 2015, č. 6, s. 560

– 570.

Aj právo Európskej únie napokon vzniklo odčlenením od všeobecného

medzinárodného práva. Navyše sa vedú debaty či vôbec predstavuje samostatný právny
systémom alebo je iba subsystémom medzinárodného práva verejného. K tomu pozri
napr.: BOGDANDY, A.: Was ist Europarecht

? Juristen Zeitung, 2017, č. 12, s. 588

a n.; UERPMANN, R.: Internationales Verfassungsrecht. Juristenzeitung, 56, 2001,

č. 11, s. 566 - 567.

BÁRÁNY, E.: Kariéra právneho pluralizmu. In LENGYELOVÁ, D.: Pluralizmus

moci a práva. Bratislava: Ústava štátu a práva SAV-Bratislavská vysoká škola práva,
2009, s. 317.

Vol. 9, Issue 1