Page 44

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

zároveň prejavom ochrany ústavnej (národnej) identity podľa čl. 4
ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

Pri aplikácii Charty základných práv Európskej únie pritom
dochádza k nasledovnému okruhu problémov, ktoré by takto

načrtnutá štruktúra prameňov vnútroštátneho pomohla vyriešiť:

Ústavný súd zaradil Chartu medzi medzinárodné zmluvy podľa

čl. 7 ods. 5, ktorý upravuje aplikačnú prednosť
medzinárodných zmlúv pred zákonom.

Následne ju na účely kontroly noriem zaradil medzi zmluvy

podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ktorý sa vzťahuje iba na zmluvy
s ktorými súhlasila národná rada a boli ratifikované
a v

yhlásené, čo zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 nespĺňajú, keďže im

chýba požiadavka súhlasu.

V praxi ústavného súdu tak dochádza pri aplikácii Charty v konaní
o

kontrole právnych predpisov k vyvodzovaniu stupňa právnej sily

Charty (rovnako ako pri Dohovore) z je

j aplikačnej prednosti pred

zákonom, z

čoho vyplýva v zmysle doterajšieho konsenzu

podústavný stupeň jej právnej sily vo vzťahu k celej Ústave SR
a ústavným zákonom.

Iný prístup ústavného súdu SR je ale viditeľný v interpretačnej
rovine v ktorej kladie C

hartu na roveň Ústavy a z textu čl. 125

ods. 1 a

čl. 7 ods. 5 Ústavy je nevyčítateľný, pokiaľ pojem

„zákon“ nevykladáme extenzívne. Jeho jediným vodítkom
je

rešpektovanie medzinárodných záväzkov podľa čl. 1 ods. 2

Ústavy.

Navrhované zaradenie práva Európskej únie pred „ostatné“
ústavné normy vykonávajúce implicitné materiálne jadro
ústavy a ústavné zákony, umožní efektívnejšie rešpektovanie
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky pri zachovaní
suverenity Slovenskej republiky pomocou ochrany
hodnotového jadra vnútroštátneho právneho poriadku
tvoreného princípmi demokracie a

právneho štátu podľa čl. 1

ods. 1, prvej vety Ústavy.

ohľadom na znenie článku 1 ods. 2 Ústavy a poznatku

dvojstupňovej materiálnej hierarchii noriem Ústavy podľa čl. 1

ods. 1, prvej vety, sme v našej štruktúre hierarchického usporiadania

prameňov práva zaradili právo Európskej únie pod implicitné
materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené
hierarchické zaradenie práva Európskej únie neodporuje ani dikcii

čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a zodpovedá kogentnému

princípu rešpektovania práva na sebaurčenie národa z úrovne
všeobecného medzinárodného práva.

Treba mať pritom na pamäti, že ani princíp práva na sebaurčenie
národa nie je neobmedzený a

má podmienečnú platnosť s ohľadom

Pre úplnosť sa žiada dodať, že Charta základných práv Európskej únie získala právnu

silu zakladajúcich zmlúv na základe Lisabonskej zmluvy s ktorou Národná rada SR
vyslovila súhlas.

Je zrejmé, že Slovenská republika a

Európska únia majú spoločný hodnotový základ

tvorený princípmi ochrany základných práv a slobôd, demokracie a právneho štátu.

Prípadné rozdiely sa avšak môžu nachádzať pri vnímaní obsahu týchto princípov
z

pohľadu Európskej únie a členských štátov. Napr. pokiaľ v Rakúsku vylúčenie

ústavného súdu z prieskumu ústavnosti noriem, bolo vnímané ako v rozporné
s kvalifikovaným ústavným právom, na

úrovni práva Európskej únie je otázne, či

poži

adavka existencie ústavného súdnictva je súčasťou princípu právneho štátu, pretože

napr. Holandská ústava zakazuje súdom skúmať ústavnosť aktov Parlamentu.

Všeobecné súdy sú však povinné posúdiť, či sú zákonné predpisy zlučiteľné s
medzinárodnými zmluvami.

Právo na sebaurčenie národa sa ovšem môže dostať do rozporu s ďalším kogentným

princípom, konkrétne s pacta sunt servanda. Podrobné riešenie tohto napätia necháme

zatiaľ mimo predmetu nášho skúmania. Niektoré momenty môže objasniť teória

viacúrovňového konštitucionalizmu.

na ochranu ľudskej dôstojnosti,

čoby ďalšieho z kogentných

princípov všeobecného medzinárodného práva. Uvedené vnímanie

vzťahu princípov univerzálneho ius cogens je v istej miere návratom
k odkazu idei humanizmu Francisca de Vittoriu, ktorý vo svojich
prednáškach „De indis recenter invenis“ (Prednášky o nedávno
objavených Indoch), odmieta sedem nelegitímnych dôvodov

vojnovej intervenciu voči stredoamerickým „barbarom“, vrátane

práva z objavenia novej zeme, či odmietnutia prijatia kresťanstva.
Namiesto toho vychádza z

potreby ochrany univerzálnych ľudských

práv jednotlivca, ktoré je možno vymáhať aj vojenskou silou.

súčasnom všeobecnom medzinárodnom práve je kogentný princíp

ochrany ľudskej dôstojnosti vnímaný ako centrálny princíp
prenikajúci celým systémom medzinárodného práva.

Od čias

prijatia Charty OSN nie je suverenita štátu naďalej vnímaná ako

neobmedzená. Ako upozorňuje Ulrich Haltern: „Pokiaľ mohlo

klasické učenie o suverenite nachádzať dôvod platnosti
medzinárodného práva vo vôli štátu ... dnes ho nachádza mimo

štátnej vôle. Ľudské práva nie sú chránené, pretože sa k tomu
konsenzuálne zaviazali štáty, ale preto, že jednotlivcovi prislúchajú

nescudziteľné ľudské práva, ktoré nemôžu byť porušené žiadnou
mocou.

Princí

p ochrany ľudskej dôstojnosti je zároveň základnou ústavnou

hodnotou, ktorou zákonodarca nemôže disponovať ani z pohľadu
vnútroštátneho práva. Aj v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/2014, ústavný

súd vyslovil, že „Zákonodarca je limitovaný ľudskou dôstojnosťou
ak

o ústavnou hodnotou, ktorú musí mať na pamäti a nemôže do nej

zasiahnuť spôsobom, že by ústavné právo svojou zákonodarnou

činnosťou poprel v jeho podstate“

b) Pramene medzinárodného práva v právnom poriadku
Slovenskej republiky

Stále nevyriešená avšak zostala otázka, kam do našej štruktúry

zaradiť ostatné medzinárodné zmluvy a ďalšie pramene

medzinárodného práva. Je ešte stále adekvátne ich tradičné
zaradenie pod “celú“ Ústavu SR a ústavné zákony, alebo by sme ich

mali vzhľadom na nové poznatky o podobe vnútornej štruktúry

Ústavy taktiež zaradiť pod materiálne jadro ústavy, no nad „ostatné“
normy ústavy?

Pokiaľ sme medzinárodné zmluvy a všeobecné právne zásady
tvoriace primárne právo Európskej únie zaradili už na druhé miesto
za materiálne jadro Ústavy, nebolo by analogické zaradenie
ostatných medzinárodných zmlúv a

ďalších

prameňov

medzinárodného práva, napr. medzinárodnej obyčaje

Aj pri aplikácii Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných

slobôd dochádza k nasledovnému okruhu problémov, ktoré by

, či

všeobecných právnych zásad medzinárodného práva, proti logike

úpravy vzťahu vnútroštátneho práva a medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky.

QUARITSCH, H.: Das Selbstbestimmungsrecht des Volkes als Grundlage der

deutschen Einheit. In ISENSEE, J. – KIRCHHOF, P. (ed.): Handbuch des Staatsrechts
der Bundesrepublik Deutschland. Bd. XI. Internationale Bezüge. C. F. Müller 2013,
RN 26 – 29.

SVÁK, J. –

GRŰNWALD, T.: Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv, I.

zväzok. Štruktúra systémov a ochrana politických práv. Bratislava: Wolters Kluwer SR,
s. r. o., 2019, s. 33.

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Univerzálne ius cogens a ústavné limity výkonu

verejnej moci v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky. In: Ústavné dni : tretie

funkčné obdobie Ústavného súdu Slovenskej republiky - 7. ústavné dni. Košice:
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, 2019, s. 188 – 204.

HALTERN, U.: Was bedeutet Souveränität. Tübingen: Mohr Siebeck, 2007, s. 75.

PL. ÚS 21/2014, Bod 39.

O možnosti obdobného zaradenia právnej obyčaje pozri: KÁČER, M.: Medzinárodná

obyčaj v slovenskom právnom systéme. In Právník, 2010, č. 3.

Vol. 9, Issue 1