Page 43

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

možnosť ohrozenia základných ústavných hodnôt v dôsledku

nelimitovaného uplatnenia princípu prednosti práva Európskej únie.
Limity prenosu suverenity a aplikácie princípu prednosti práva
Európskej únie nachádza v implicitnom materiálnom jadre Ústavy
SR.

Boris Balog vo svojich úvahách nadväzuje na teóriu o vnútornej
materiálnej hierarchii noriem Ústavy. V rámci nej rozlišuje medzi
materiálne nadradenými „jadrovými normami“ a materiálne
podriadenými „ostatnými normami“ Ústavy, ktoré slúžia na
vykonanie jadrových noriem.

tvrdeniam o existencii dvojstupňovej materiálnej hierarchie

noriem Ústavy SR sa v Náleze PL. ÚS 21/2014 pridáva aj ústavný
súd.

„Práve skutočnosť, či ústavná norma obsahuje nejaké

hodnotové posolstvo alebo nie, je predpokladom toho, že je možné aj

medzi ústavnými normami vytvoriť ich vnútornú materiálnu
hierarchiu. Medzi normami ústavného práva existuje významný
materiálny rozdiel ich právnej sily a v centre tohto hierarchického
systému sú ústavné normy jadrové, vytvárajúce materiálne jadro
ústavy.“

Tieto „jadrové normy“ vyjadrujúce

základné hodnoty ústavy sú súčasťou materiálneho jadra Ústavy
Slovenskej republiky, ktoré predstavuje kritérium ústavnosti všetkej
normotvornej a

aplikačnej činnosti orgánov verejnej moci.

V nadväznosti (aj) na tieto úvahy vyslovuje Boris Balog nasledovný
záver: „Implicitné materiálne jadro ústavy a materiálna hierarchia

ústavných noriem vo vzťahu k otázke prednosti právne záväzných
aktov Európskej únie pred ústavou vedie k

záveru, že táto prednosť

nie je a

ani nemôže byť úplná.“

Svoj príspevok zakončuje tvrdením „Účelom úpravy druhej vety

čl. 7 ods. 2 Ústavy je zachovať suverenitu Slovenskej republiky“
a obranu materiálneho jadra Ústavy chápe ako prostriedok plnenia
medzinárodných záväzkov SR plne zvrchovaným štátom.

OBNOVENÁ HIERARCHICKÁ ŠTRUKTÚRA
VNÚTROŠTÁTNEHO PRÁVNEHO SYSTÉMU

a) Právo Európskej únie v právnom poriadku Slovenskej
republiky

uvedenej konštrukcie by sa dala vyčítať nasledujúca hierarchia

prameňov práva Slovenskej republiky:

Ústavné normy tvoriace implicitné materiálne jadro Ústavy
Slovenskej republiky

Primárne právo európskej únie

Sekundárne právo Európskej únie

„Ostatné“ normy Ústavy SR a ústavné zákony

Zákony

Uvedené štrukturálne zaradenie práva Európskej únie nie je zrejme
problematické ani z

pohľadu ústavného súdu. Ústavný súd už raz

BALOG, B.:

Vzťah čl. 1 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

In MIHÁLIKOVÁ, V (eds.):

15 rokov v Európskej únii: aktuálne otázky a súčasné

výzvy. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2019, s. 28.

BALOG, B.: Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky. Žilina: EUROKÓDEX,

2014, s. 176.

Nález sp. zn. PL ÚS 21/2014, bod 105.

BALOG, B.:

Vzťah čl. 1 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

In MIHÁLIKOVÁ, V (eds.):

15 rokov v Európskej únii: aktuálne otázky a súčasné

výzvy. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2019, s. 28.

Tamže, s. 29.

obdobnou hierarchiou prameňov práva sa môžeme stretnúť napr. v Rakúsku.

Nájdeme tu avšak aj jej rôzne variácie, a to od postavenia práva EÚ na vrchole
pyramídy právneho poriadku, až po jeho zaradenie pod celé ústavné právo.

vyslovil, že vôľa únijného normotvorcu je „niekedy postavená aj

nad vôľu zákonodarcu.“

Ako upozorňuje Boris Balog pojem „zákon“ nie je vždy

jednoznačný.

Výsledkom

tejto argumentačnej línie je oprávnenosť zaradenia

práva Európskej únie ako práva hierarchicky nadradeného právu
v dispozícii ústavného zákondarcu, teda „ostatných“ noriem
vykonávajúcich materiálne jadro Ústavy a ústavných zákonov.

Nielen pojem „zákon“ ale aj pojem „zákonodarca“

môžeme vykladať extenzívne zahŕňajúc ústavného zákonodarcu,
tvoriaceho „ostatné“ ústavné normy vykonávajúce normy
implicitného materiálneho jadra Ústavy. Koniec koncov extenzívny
výklad pojmu „zákon“ v

čl. 125 ods. 1, písm. a) zvolil v náleze sp.

zn. PL. ÚS 21/2014 aj ústavný súd. V dôsledku tejto extenzívnej

interpretácie vyvodil svoju právomoc preskúmavať ústavnosť
ústavných zákonov z rúk ústavného zákonodarcu.

Uvedené zaradenie práva Európskej únie v kontexte vzájomných

požiadaviek čl. 1 ods. 1, prvej vety a čl. 1 ods. 2 Ústavy podporuje
aj nasledujúca úvaha ústavného súdu obsiahnutá v náleze sp. zn. PL.

ÚS 21/2014, ktorým ústavný súd vymedzil derogačné účinky

implicitného materiálneho jadra Ústavy vo vzťahu k ústavnému
zákonodarcovi: „Národná rada je ústavný orgán so všeobecnou

pôsobnosťou v oblasti zákonodarstva. Ako jediný zákonodarný
orgán mô

že prijať akýkoľvek zákon a v akejkoľvek oblasti, avšak len

v rozsahu a spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou a pri dodržaní

základných princípov ústavnosti, ústavou zaručených základných
práv a slobôd a záväzkov vyplývajúcich zo všeobecných pravidiel
medzinárodného práva a z medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská republika viazaná (PL. ÚS 32/95, PL. ÚS 6/01).“

Ako ďalší dôvod spomínaného zaradenia práva Európskej únie

možno znovu, aj keď v trochu modifikovanom kontexte uviesť

znenie čl. 125 ods. 1, písm. a) Ústavy, ktoré sa vzťahuje na
ratifikované a vyhlásené medzinárodné zmluvy s ktorými vyslovila
súhlas národná rada Slovenskej republiky. Z tohto osamoteného

článku nevyplýva nižší podústavný stupeň právnej sily
ratifikovaných medzinárodných zmlúv. K tomuto záveru sa dospelo
až v

dôsledku zohľadnenia čl. 125a Ústavy, ktorý sa ale dotýka ešte

neratifikovaných medzinárodných zmlúv a

snaží sa zabezpečiť ich

obsahový súlad s Ústavou.

Čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy je zároveň

potrebné interpretovať v súlade s čl. 1 ods. 2 Ústavy, z ktorého

vyplýva povinnosť rešpektovania medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky všetkými orgánmi verejnej moci.

kontexte čl. 1 ods. 1, prvej vety Ústavy sa má rešpektovanie

medzinárodných záväzkov podľa čl. 1 ods. 2 realizovať v súlade
s požiadavkou zachovania suverenity štátu.

Čl. 1 ods. 1 v prvej

vete definuje Slovenskú republiku ako suverénny štát. Prejavom
vnútornej suverenity štátu, povedené slovníkom medzinárodného

práva, vnútorného práva na sebaurčenie národa, je existencia
materiálneho jadra ústavy. Prejavom suverenity Slovenskej
republiky je existencia základných ústavných hodnôt v podobe

nezmeniteľných ústavných princípov, ako vnútroštátneho prejavu
kogentného princípu práva na

sebaurčenie národa všeobecného

medzinárodného práva.

III. ÚS 666/2016.

Ochrana materiálneho jadra Ústavy SR je

Porovnaj: BALOG, B.:

Vzťah čl. 1 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

In MIHÁLIKOVÁ, V (eds.):

15 rokov v Európskej únii: aktuálne otázky a súčasné

výzvy. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2019, s. 23.

PL. ÚS 21/2014, bod 36.

Porovnaj: BALOG, B.:

Vzťah čl. 1 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

In MIHÁLIKOVÁ, V (eds.):

15 rokov v Európskej únii: aktuálne otázky a súčasné

výzvy. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2019, s. 28.

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Právo na sebaurčenie národa a deklaratórny

charakter klauzuly večnosti. In: Ústavné dni : 25. výročie Ústavy Slovenskej republiky -
6. ústavné dni. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018, s. 261 - 277.

Vol. 9, Issue 1