Page 42

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

Nová ústavná dogmatika a význam implicitného materiálneho jadra
Ústavy Slovenskej republiky

Marta Breichová Lapčáková

Grant: Vega č. 1/0386/19

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v

Košiciach, Právnická fakulta, Kováčska 30, 040 75 Košice, email: marta.lapcakova@upjs.sk

Název grantu: Nové dimenzie metodológie právnej argumentácie –

Úloha právnych princípov vo viacúrovňovom právnom systéme

Oborové zaměření: AG - Právní Věd

Abstrakt Existenciu nepísaného materiálneho jadra Ústavy
Slovenskej republiky potvrdil vo svojej judikatúre aj Ústavný súd

Slovenskej republiky. Priame derogačné účinky implicitného

materiálneho jadra Ústavy SR voči ústavným zákonom
novelizujúcim Ústavu otvárajú otázku vnútornej materiálnej

hierarchie noriem Ústavy. Kam sa majú do tejto štruktúry zaradiť
pramene európskeho práva a všeobecného medzinárodného práva?
Napätie medzi európskymi regionálnymi medzinárodným
systémami neodstráni ani obnovená hierarchická štru

ktúra prameňov

práva Slovenskej republiky. Tieto konflikty je preto potrebné riešiť
za pomoci nových ústavných teórií, ktoré stanovujú materiálne
kritériá riešenia kolízií jednotlivých právnych systémov.

Klíčová slova materiálne jadro ústavy, ústavný zákon, pramene

práva, právny systém, viacúrovňový konštitucionalizmus

ÚVOD

Na stránkach právnických časopisov a počas vedeckých konferencií
sa už dlhodobo vedie diskusia, akým spôsobom sa majú
v

Slovenskej republike aplikovať pramene európskeho práva a

všeobecného medzinárodného práva. Majú mať aplikačnú prednosť

pred celou Ústavou Slovenskej republiky, či iba pred jej časťou?

Vzťahuje sa ich aplikačná prednosť iba na „obyčajné“ zákony
prijaté Národnou radou Slovenskej republiky alebo aj na ústavné
zákony? Uvedená diskusia presahuje rámce teoretickej diskusie

zamestnávajúcej akademickú obec, pretože má priame aplikačné
dôsledky pre orgány verejnej moci Slovenskej republiky, vrátane
Ústavného súdu Slovenskej republiky. V jeho judikatúre môžeme
v

idieť postupný vývoj v aplikácii medzinárodných zmlúv

upravujúcich problematiku ľudských práv a slobôd.

Rôzne ústavné súdu majú vlastné prístupy k spôsobu aplikácie

týchto medzinárodných zmlúv. Mnohé členské štáty Európskej únie

uprednostňujú vo vzťahu k uvedenej kategórii medzinárodných
zmlúv ochranu svojej ústavnej identity v podobe materiálneho jadra
Ústavy, ktorú z

pohľadu únijného práva umožňuje čl. 4 ods. 2

Zmluvy o Európskej únii. Obdobný vývoj judikatúry predpokladá aj
kolektív autorov pod vedením Jána Mazáka a Martiny Jánošíkovej,
ktorý uvádza: „Tak ako tomu bolo aj v konaniach pred inými

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Europäisches Recht in der Judikatur des

Verfassungsgerichts der Slowakischen Republik. In Jahrbuch des öffentliches Rechts.
Tübingen: Mohr Siebeck, 2018, s. 663 - 682.

ústavnými s

údmi členských štátov, možno predpokladať, že Ústavný

súd SR sa nebude rozpakovať chrániť ústavnú (národnú) identitu,

ktorá je obsahom čl. 4 ods. 3 ZEÚ.“

DVOJSTUPŇOVÁ

HIERARCHIA

NORIEM

MATERIÁLNEHO JADRA ÚSTAVY

Aj v súvislosti s Ústavou Slovenskej re

publiky môžeme uvažovať

o princípoch charakterizujúcich jej ústavnú identitu. Obdobne ako
v

iných európskych štátoch tvoria jej ústavnú identitu nezrušiteľné

princípy materiálneho jadra Ústavy, ktoré naša Ústava implicitne
obsahuje. Teória o existencii implicitného jadra Ústavy Slovenskej
republiky nadväzuje na práce významných európskych
konštitucionalistov ako sú E. Vattel, E. J. Sieyés, a Carl Schmitt

Teoretické poznatky v spojení s historickým, systematickým
a komparatívnym výkladom Ústavy nás vedú k identifikácii

nezrušiteľných ústavných princípov implicitného materiálneho jadra
Ústavy tvorených princípmi demokracie a

právneho štátu podľa čl. 1

ods. 1, prvej vety Ústavy SR.

Žiaden právny akt štátu, dokonca ani

akt podliehajúci schváleniu ústavnej v

äčšiny im nesmie odporovať,

či stanoviť výnimky, ktoré vedú k postupnému vyprázdneniu ich
obsahu vo forme priamej alebo nepriamej novelizácie Ústavy.

Závažným argumentom v prospech neaplikovania princípu

aplikačnej prednosti práva Európskej únie vo vzťahu k celej Ústave

Slovenskej republiky je znenie čl. 7 ods. 2 v spojitosti s čl. 1 ods. 1

Ústavy SR. Aj Boris Balog napríklad tvrdí, že článok 1 ods. 1

Ústavy je podľa neho limitom pre uplatnenie čl. 7 ods. 2 Ústavy,
ktorý slúži iba na jeho vykonanie.

amotný moment členstva v Európskej únii pritom nevníma ako

popretie suverenity Slovenskej republiky,

MAZÁK, J. - JÁNOŠÍKOVÁ, M. (eds.): Charta základných práv Európskej únie

v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany v Slovenskej republike. Košice: UPJŠ
v Košiciach, 2016, s. 131.

no zároveň upozorňuje

Carl Schmitt sa síce zdiskreditoval ako „dvorný“ autor nacistickej ideológie, no jeho

najvýznamnejšie dielo „Verfassungslehre“ pochádza z obdobia spred vzniku nacistickej
ideológie. Myšlienky v

ňom vylovené sú dodnes aktuálne.

BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Ústava a ústavné zákony. Bratislava:

KALLIGRAM 2013.; BALOG, B.: Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky.
Žilina: EUROKÓDEX, 2014, s. 78.; OROSZ, L. – SVÁK, J. – BALOG, B.: Základy
teórie konštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2012.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014.

BALOG, B.:

Vzťah čl. 1 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

In MIHÁLIKOVÁ, V. (eds.): 15 rokov v

Európskej únii: aktuálne otázky a súčasné

výzvy. Košice: UPJŠ v Košiciach, 2019, s. 28.

BALOG, B.: Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky. Žilina: EUROKÓDEX,

2014, s. 78.; K tomu pozri aj: SVÁK, J. – BALOG, B.: Ústavnoprávny režim vystúpenia
Slovenskej republiky z Európskej únie

. In Právny obzor, 2012, č. 6, s. 511 – 525.

Vol. 9, Issue 1