Page 33

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

2.1

Priebeh a metodika skúmania

Ako sme uviedli na predchádzajúcich riadkoch, v našom skúmaní
sme sa zamerali na problematiku adaptácie študentov na podmienky

vysokoškolského vzdelávania, konkrétne na očakávania

respondentov vo vzťahu k absolvovaniu vysokoškolského štúdia.
Dôležitým faktorom v našej názorovej analýze bol vek
respondentov. Vychádzali sme z predpokladu, že

čerství absolventi

stredných škôl a

začínajúci vysokoškolskí študenti, budú mať

odlišný postoj k riešeným otázkam, ako ich starší kolegovia, ktorí

majú za sebou niekoľkoročné pracovné a životné skúsenosti. Našim

cieľom bolo zistiť, či existujú názorové rozdiely medzi

respondentmi rôznych vekových skupín vo vzťahu k predmetu
nášho skúmania.

Výskumnú vzorku tvorili študenti pedagogických fakúlt rôznych
slovenských vysokých škôl, ktorých sme rozdelili do štyroch

kategórií podľa veku. Ohraničenie jednotlivých kategórií bolo
zámerné, aby vyhovovalo potrebám nášho skúmania. V každej
kategórii na naše otázky odpovedalo 425 respondentov. Prvú
kategóriu tvorili respondenti vo veku 18-

20 rokov. Boli to začínajúci

študenti, čerství absolventi stredných škôl a študenti bakalárskeho

štúdia, väčšina bez akýchkoľvek pracovných skúseností a podobne
tak študijných skúseností súvisiacich s vysokoškolským štúdiom.
Druhú skupinu tvorili respondenti vo veku 21-25 rokov, prevažne

študenti magisterského stupňa štúdia, prípadne poslucháči

bakalárskeho stupňa, ktorý z nejakých dôvodov vstúpili do

terciárneho stupňa vzdelávania o čosi neskôr. Táto skupina
respondentov má o

niečo viac študijných skúseností a možno aj

pracovných skúseností v porovnaní s predchádzajúcou skupinou.
Tretiu skupinu tvorili respondenti vo veku 26-

30 rokov, ktorí začali

štúdium na vysokej škole s výrazným odstupom od strednej školy.

Majú za sebou určité pracovné, ale najmä životné skúsenosti, čo ich
posúva do inej názorovej roviny, ako respondentov v
predchádzajúcich dvoch skupinách. Poslednú skupinu tvorili
respondenti vo veku 31 a viac rokov. Táto skupina síce bola vekovo

najrozmanitejšia, ale názorovo nie až tak rozdielna. Väčšinu
z respondentov spájajú ako pracovné, tak aj životné skúsenosti
(majú svoje zamestnanie a svoje rodinné povinnosti). Hlavnou
výskumnou metódou bolo dotazníkové šetrenie, v ktorom

respondenti odpovedali na sedem otázok, pričom mohli svoj súhlas,

či nesúhlas, vyjadriť na päťstupňovej škále (nesúhlasím, skôr

nesúhlasím, ťažko rozhodnúť, skôr súhlasím a súhlasím). V prvej

otázke sme sa pýtali, do akej miery očakávajú respondenti od
vysokej školy kvalitnú prípravu na výkon profesie. Odpovede sú
znázornené v

grafe č. 1.

Graf č. 1 Očakávam kvalitnú prípravu na výkon profesie

Ako môžeme vi

dieť z grafu, prvé tri skupiny opýtaných sa

položenej otázke vyjadrili vcelku jednoznačne. Respondenti vo

veku 21-25 a 26-30 rokov vyjadrili zhodnú mieru súhlasu
s

uvádzaným výrokom (v obidvoch prípadoch 67,06% v súčte

odpovedí súhlasím a skôr súhlasím) a podobne tak aj respondenti vo
veku 18-20 rokov, pri ktorých sme zaznamenali 56,94% súhlasných

vyjadrení (v súčte odpovedí súhlasím a skôr súhlasím).

Zaujímavosťou je však reakcia 28,94% respondentov vo veku 31
a viac rokov, ktorí so spomínaným výrokom skôr nesúhlasia. Ak
k nim pridáme z tej istej skupiny aj tých, ktorí k tomu nevedia

zaujať stanovisko (37,41%), dostaneme značne vysoké percento

tých, ktorí vnútorne nie sú presvedčení o tom, že im vysoká škola

zabezpečí kvalitnú prípravu na výkon profesie. Vysvetľujeme si to

tým, že veľká väčšina respondentov v tejto skupine sú externí
študenti s

niekoľkoročnou praxou a pracovnými skúsenosťami. Ich

motivácia študovať na vysokej škole vyplýva najmä z potreby

naplniť legislatívne požiadavky vo vzťahu k ich profesii a získať
diplom o

ukončení vysokej škole. Vzhľadom na spomínané

dlhoročné skúsenosti sú presvedčení, že počas vysokoškolského

štúdia sa nemôžu naučiť nič, čo by už nenadobudli počas svojej

predchádzajúcej praxe. Aj keď nie je našou úlohou polemizovať
s nimi o

ich presvedčení, sme toho názoru, že ich závery sú mylné.

Ďalšou otázkou sme zisťovali, do akej miery respondenti očakávajú
v

rámci vysokoškolského štúdia rozvoj kompetencií aj mimo oblasť

profesie, na ktorú sa pripravujú. Výsledky sú znázornené v

grafe č.

2. Výraznejší nesúhlas pri tejto otázke zaznamenávame
u respondentov vo veku 18-

20 rokov (46,36% v súčte odpovedí

nesúhlasím a skôr nesúhlasím), pripisujeme to však tomu, že
študenti v

tejto skupine ešte stále nemajú úplne jasnú predstavu, čo

jú od vysokoškolského štúdia očakávať.

Graf č. 2 Očakávam rozvoj kompetencií aj mimo profesiu

Sme toho názoru, že štúdium na vysokej škole rozhodne poskytuje
široký priestor na rozvoj nie len tých kompetencií, ktoré úzko
súvisia s profesiou, na ktorú konkrétny odbor študentov pripravuje,
ale aj kompetencií, ktoré presahujú rámec tohto odboru.

Pochopiteľne si uvedomujeme, že to v najväčšej miere závisí od

vyučujúcich a myslíme si, že u niektorých z nich je snaha v tomto

smere jasne viditeľná. Naši respondenti však o tom až tak

presvedčení nie sú. Najviac sa k nášmu názoru približujú
respondenti vo veku 21-25 rokov, z

ktorých 37,65% (v súčte

odpovedí súhlasím a skôr súhlasím) vyjadrilo súhlasné stanovisko
s uvedeným výrokom.

0,00%

5,00%

10,00%

15,00%

20,00%

25,00%

30,00%

35,00%

40,00%

45,00%

18-20

21-25

26-30

31 a viac