GRANT 

journal 

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4 

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE 

 

 

 

 

 

Politická prax pri aplikovaní skráteného legislatívneho konania v VII. 
volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky (2016-2020) – 
kritické poznámky 

 
 
Simona Farkašová
 

1

 

1

 

 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v 

Košiciach, Právnická fakulta, Kováčska 26, 040 75 Košice, email: simona.farkasova@upjs.sk 

Grant: 

Vega č. 1/0399/20 

Názov grantu: 

Ústavodarná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky (právno-politická analýza – hodnotenie - perspektívy) 

Odborové zameranie: AG - 

Právní Vědy 

 

© GRANT Journal, MAGNANIMITAS Assn. 

 
 
Abstrakt 

Predmetom tohto článku je kritická analýza politickej 

praxe 

pri používaní skráteného legislatívneho konania počas VII. 

volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Autorka 

článku sa neobmedzuje len na skúmanie verejne prístupných 
legislatívnych dokumentov vo forme predkladacích správ, ale skúma 
aj konkrétne politické okolnosti prerokovania a 

schvaľovania 

vybraných zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. 
 

Klíčová slova skrátené legislatívne konanie, mimoriadne okolnosti, 
populizmus, Národná rada Slovenskej republiky, Brexit 
 
 
 

1.

 

ÚVODNÉ POZNÁMKY 

 

Právna úprava inštitútu skráteného legislatívneho konania (ďalej aj 
„SLK“) je obsiahnutá v § 89 

zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom 

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších 

predpisov (ďalej aj „ZoRP“): „za mimoriadnych okolností, keď 

môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo 

bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, 

národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom 
legislatívnom konaní o návrh zákona.“ 
 

Možno súhlasiť s L. Oroszom, že citovaná dikcia nie je 

najšťastnejšia, pretože obsahuje viacero termínov vytvárajúcich 
priestor pre ich extenzívnu interpretáciu – mimoriadne okolnosti, 

ohrozenie základných ľudských páv a slobôd, značné hospodárske 
škody.

1

  Prirodzeným dôsledkom týchto zákonných podmienok je 

preto vysoký počet zákonov prerokovaných a schválených v SLK;  

počas VII. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky 

(ďalej aj „Národná rada SR“ alebo „NRSR“) v rokoch 2016-2020 
bolo spolu schválených 28 zákonov v skrátenom legislatívnom 
konaní, z toho sedem v 

roku 2016, šesť v roku 2017, tri v roku 2018, 

11 v roku 2019 a jedna v roku 2020.

2

 

  

V 

tejto úvodnej časti chcem zdôrazniť, že viacero zákonov nebolo 

potrebné prerokovať a schváliť v SLK. Z tohto dôvodu sa v rámci 

                                                           

1

 OROSZ, L.: 

Legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky. Niekoľko 

kritických poznámok

. In: Právny obzor. roč. 86, 2003, č. 2. 130 s.  

2

 

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  organizačný odbor, 2020. Stručný 

prehľad o činnosti NR SR VII. volebné obdobie (2016-2020). [online]. [cit. 9. júna 
2020]. Dostupné z: 
<https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=47737> 

kritickej analýzy zameriam najmä na tie, ktoré považujem za 
najkritickejšie. Pri hodnotení opodstatnenosti použitia SLK nemôže 

postačovať len čítanie odôvodnení v predkladacej správe. Skutočnú 

podstatu „mimoriadnych“ okolností možno poznávať len v kontexte 
s 

reálnou politickou praxou. Na prvý pohľad môžu okolností 

každého zákona schváleného v 

SLK pôsobiť naozaj mimoriadne, no 

v 

skutočnosti môže tento inštitút predstavovať len prostriedok, ktorý 

je spôsobilý priniesť prospech vládnucim politickým stranám. 
 
 

2.

 

POPULIZMUS V SKRÁTENOM LEGISLATÍVNOM 
KONANÍ 

 

Medzi dôvody, ktoré viedli k aplikácií SLK v ostatnom volebnom 
období možno 

zaradiť politickú účelovosť a populizmus vrcholných 

politických 

predstaviteľov. V tejto súvislosti nebude predmetom 

mojej kritiky obsah vybraných zákonov (ktorý nemusí byť 
nevyhnutne sporný), ale spôsob, akým boli takéto zákony prijaté.  
 
Do kategórie politického zneužitia SLK 

možno zaradiť prerokovanie 

dvoch návrhov zákonov o tzv. „zmrazovaní“ platov poslancov 
a 

ďalších ústavných činiteľov.

3

 Obsahovo totožné návrhy vlády na 

skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona (zmena 
zákona Národnej ra

dy Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o 

platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej 
republiky) boli podané do Národnej rade SR v novembri 2016 
a v novembri 2017

. Účelom bolo dosiahnuť, aby nedošlo k zvýšeniu 

platov od januára 2017 a od januára 2018.

4

 Tieto návrhy boli 

odôvodnené hrozbou značných hospodárskych škôd. Rozdiel bol 
však vo výsledku hlasovania; v roku 2016 poslanci schválili návrh 
na prerokovanie predmetného zákona v SLK a v roku 2017 
obsahovo totožný návrh neprešiel.

5

                                                           

3

 Národná rada Slovenskej republiky, 2017. O 

zmrazení platu sa nebude rokovať 

v zrýchlenom režime.  [online]. [cit. 9. júna 2020]. Dostupné z: 
<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54486> 

 Populizmus je v obsahu týchto 

4

 

Národná rada Slovenskej republiky, 2016. Parlamentná tlač 328. [online]. [cit. 10. júna 

2020]. Dostupné z: 
<https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=432312> 
 

Národná rada Slovenskej republiky, 2017. Parlamentná tlač 792. [online]. [cit. 10. júna 

2020]. Dostupné z: 
<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=
7&ID=792> 

5

 Národná rada 

Slovenskej republiky, 2017. Hlasovanie poslancov podľa klubov. 

[online]. [cit. 10. júna 2020].  
Dostupné z: 
<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39443> 

Vol. 9, Issue 1

17