Page 12

GRANT

journal

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE

zdravotníckeho zariadenia alebo pobyt v ňom vyvoláva strach,
nedô

veru, úzkosť a plač. Negatívne psychické následky spojené

hospitalizáciou je možne zmierniť správnym prístupom k dieťaťu a

jeho rodičom. Sestra pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti

musí rešpektovať práva hospitalizovaného dieťaťa, je povinná ich

poznať a podporovať ich dodržiavanie bez akéhokoľvek ohľadu.

Počas hospitalizácie je nutné zohľadňovať aj špecifiká etických
problémov a ich efektívne riešenia.

Zároveň je pri poskytovaní

ošetrovateľskej starostlivosti dieťaťu dôležité rešpektovať vývinové

štádia či zohľadňovať

špecifiká komunikácie. Významné špecifiká v

pediatrií predstavujú štandardy ošetrovateľských postupov a tiež
uspokojovanie jednotlivých potrieb detského pacienta.

Zároveň

detský pacient s rôznym zdravotným postihnutím má určité
špe

cifiká pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj ťažko

choré a

umierajúce dieťa. Pri poskytovaní ošetrovateľskej

starostlivosti k detskému pacientovi treba pristupovať, ako k

jedinečnej, vyvíjajúcej sa ľudskej bytosti s rešpektovaním každej
etapy jeho vývinu, zdravotného stavu a prostredia.

Hospitalizácia dieťaťa sa realizuje iba v nevyhnutných prípadoch.

Hospitalizáciou sa dieťa dostáva do nového, menej podnetného

prostredia. Je odlúčené od rodiny, od blízkych a tým sa narúša jeho

citový vzťah, v ktorom nachádza oporu a citové uspokojenie. Dieťa

má menej príležitostí na pohyb, aktivitu, hru a je do určitej miery je

sociálne izolované. Negatívne na dieťa pôsobí aj stereotypné

nemocničné prostredie. Čím dlhšiu dobu je dieťa hospitalizované,

tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku hospitalizmu, ktorého

účinnou prevenciou je výchovné zamestnávanie. V rámci
psychologického prístupu v starostlivosti o

choré dieťa je nutné

vychádzať z charty práv hospitalizovaných detí Prvý kontakt medzi

detským pacientom a zdravotníckym pracovníkom by mal byť

pozitívny a navodiť u dieťaťa upokojujúcu atmosféru.

Prítomnosť

rodiča či inej blízkej osoby je potrebné chápať, ako súčasť

liečebného procesu, ktorá má pozitívny vplyv na psychický aj

fyzický stav dieťaťa a rodič, preto nemôže byť vnímaný, iba ako

návšteva. Detská psychika je zaťažujúca podľa veku dieťaťa a je
závislá aj od diagnostických a terapeutických metód vykonávaných

deťom. V prípade hospitalizácie dieťaťa je jeho psychika
ovpl

yvnená viacerými faktormi, akými sú odlúčenie od rodiny, od

kolektívu, častokrát bolestivé liečebné a diagnostické zákroky,
narušenie denného režimu, narušenie režimu spánku alebo

podávanie liečiv, ktoré ovplyvňujú psychiku či celkové správanie

dieťaťa. Detský pacient reaguje na hospitalizáciu svojím vlastným

osobitným spôsobom. Postupná adaptácia dieťaťa na nemocničné

prostredie prebieha v niekoľkých fázach, akými sú protest,
zúfalstvo, odpútanie od matky.

1.2

Prehľad potrieb hospitalizovaného dieťaťa

Dieťa, zdravé či choré má väčšinu potrieb spoločných, či už sú to

potreby biologické, psychické alebo sociálne. Akékoľvek

uspokojovanie potrieb si vyžaduje plánovanie, aby vývoj dieťaťa
odpovedal ich maximálnym možnostiam. Problematika potrieb
detského pacienta je v

centre záujmu ošetrovateľstva. Úlohou

poskytovania

kvalitnej

ošetrovateľskej

starostlivosti

uspokojovanie potrieb na takej úrovni, aby vývoj dieťaťa bol
maximálne rozvíjaný, hlavne v prvých rokoch života. Ale to
predpokladá v prvom rade dôkla

dné poznanie potrieb dieťaťa.

Biologické potreby zodpovedajú fyziologickým podmienkam
organizmu a ich uspokojenie je nevyhnutné pre život. Uspokojením
základných biologických potrieb u

dieťaťa sa zaisťuje kontrola

životných podmienok. Zároveň citlivo a spoľahlivo odrážajú

emocionálne reakcie dieťaťa. Naopak, ich neuspokojenie vedie k

diskomfortu, odzrkadľuje sa v psychike dieťaťa, v jeho správaní a

prežívaní. Sestra musí efektívne reflektovať potreby dieťaťa
a

efektívne ich uspokojovať. Medzi základné biologické potreby

dieťaťa patria: potreba výživy, potreba príjmu tekutín, potreba

vyprázdňovania moču, potreba vyprázdňovania stolice, potreba
spánku

a odpočinku, potreba aktivity a pohybu. Uspokojovanie

potrieb psychologickej roviny

je spojené s rešpektovaním ľudskej

dôstojnosti a jedinečnosti človeka. U detského pacienta sa psychické

potreby výrazne tykajú istoty, lásky, bezpečia a závislosti na blízkej
osobe. Mechanizmy fungovania psychických potrieb sú zložitejšie,
ale fungujú analogický, ako biologické potreby. Uspokojenie
psychologických potrieb prináša pohodu, vedie k rozvoju osobnosti,
kým ich frustrácia, predovšetkým z obdobia ranného detstva, môže

byť príčinou porúch správania. Uspokojenie základných

psychických potrieb umožňuje dieťaťu rozvoj v oblasti intelektu,
citov, vôle, chovania, interakcie s okolím, chápanie seba a
ostatných. K základným psychickým potrebám patria: potreba

rešpektovania ľudskej dôstojnosti, potreba autonómie, potreba

bezpečia a istoty, potreba dôvery. Sociálne potreby sa prelínajú s

psychickými potrebami a majú vplyv na socializáciu dieťaťa.

Skupina sociálnych potrieb vyplýva zo statusu dieťaťa, ako

spoločenskej bytosti, ktoré žije v istom sociálnom prostredí. V tejto
sfére sú prítomné aj problémy nedos

tatočnej spolupráce s detským

pacientom, poruchy v hodnotení seba samého, bezmocnosť, strach

a úzkosť, pocity osamelosti, poruchy adaptácie, poruchy verbálnej
komunikácie, poruchy plnenia rolí a sociálna izolácia. K základným
sociálnym potreb

ám patria: potreba lásky a bezpečia, potreba

sociálneho kontaktu, potreba komunikácie, potreba prijatia dieťaťa,

potreba priateľstva, potreba rešpektovania.

ANALÝZA PARCIALNYCH VÝSLEDKOV
PRIESKUMU

2.1

Problém, cieľ, vzorka respondentov a metodológia
prieskumu

Prieskum problémovo zameraný na hodnotenie

záťaže študentov pri

poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti detskému pacientovi bol
realizovaný v mesiaci december – január 2019/2020 na Prešovskej
univerzite v Prešove, Fakulte zdravotníckych odborov.

Cieľom

prieskumu bolo

zistiť, aký je postoj respondentov k poskytovaniu

ošetrovateľskej starostlivosti detskému pacientovi. Zároveň

identifikovať stupeň náročnosti realizácie ošetrovateľských
intervencií pri uspokojovaní potrieb jednotlivých oblasti u detského
pacienta a

tiež zistiť najčastejšie sa vyskytujúce bariéry

respondentov pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti
detskému pacientovi. Reprezentatívnu vzorku tvorilo v celkovom

počte 120 vysokoškolských študentov 2. a 3. ročníka dennej formy

odboru ošetrovateľstvo, stupeň bakalár Prešovskej univerzity
Fakulty zdravotníckych odborov. Vzorku respondentov sme
rozdelili do dvoch reprezentatívnych kategórií. Kategóriu 1 tvorili

študenti 2. ročníka bakalárskeho študijného odboru ošetrovateľstvo

v počte 57 (47%). Kategóriu 2 tvorili študenti 3. ročníka

bakalárskeho študijného odboru ošetrovateľstvo v počte 63 (53%).
Pre získavanie údajov bola použitý neštandardizovaný dotazník,
ktorý pozostával z 20

položiek rozličnej typológie.

Administrovaných bolo 120 tlačených dotazníkov a ich návratnosť
bola 100 %. Výsledky prieskumu sú prezentované v rámci
kvantitatívnej analýzy vo forme grafov a tabuliek. Získane údaje

vyhodnocujeme početnosťou (n) a percentuálne (%) v celých číslach

Vol. 9, Issue 1