GRANT 

journal 

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4 

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE 

 

 

 

 

 

Self-management pacientov s poruchami lipidového spektra a jeho vplyv 
na vyšetrenie krvi v preanalytickej fáze  

 
 
Zuzana novotná

1

 

Ľubomíra Lizáková

2

 

 

1

 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotnických odborov, Partizánska 1, Prešov, email: zuzana.novotna@unipo.sk 

2

 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotnických odborov, Partizánska 1, Prešov, email: lubomira.lizakova@unipo.sk 

 
Grant: 

Projekt č. 043PU-4/2016 2016 

Název grantu: 

Inovačné prvky duálneho vzdelávania zamerané na predanalytickú a analytickú fázu laboratórnych vyšetrení Projekt č. 

043PU-4/2016 2016 

Oborové zaměření: FA - Kardiovaskulární nemoci včetně kardiochirurgie 
 

© GRANT Journal, MAGNANIMITAS Assn. 

 
 
Abstrakt 

Laboratórne vyšetrenia majú veľký význam nielen pri 

diagnostike ochorení, ale sú dôležité aj pri monitorovaní ich 

priebehu, overovaní účinnosti liečby, určovaní prognózy ochorenia 
a 

plánovaní ďalších potrebných vyšetrení. Aby bol výsledok 

vyšetrenia  objek

tívny nestačí iba zaistiť bezchybné prevedenie 

samotného odberu, ale potrebné je adekvátne poučenie pacienta 
o 

tom, ako má prísť na  odber pripravený, kedy a ako často má 

odber absolvovať.  Pri vyšetrení krvných lipidov je dôležité aby si 
pacient uvedomil, že ich koncentrácia závisí od mnohých vonkajších 
a 

vnútorných faktorov. Cieľom výskumu bolo identifikovať deficity 

vo vedomostiach respondentov   o self-managemente svojho 
zdravotného stavu a o zásadách prípravy na krvné laboratórne 
vyšetrenie. U 50 respondentov s   diagnostikovanou 
hyperlipoproteinémiou sme pomocou neštandardizovaného 

dotazníka zisťovali úroveň kompetencií pri monitorovaní svojho 
zdravotného stavu. Najvýznamnejšie deficity v kompetenciách 
respondentov sme zistili v problematike neznalosti významu pojmu 
lipidový index,   v  problematike rizík a vplyvu poruchy 
metabolizmu tukov na orgánové systémy. Optimálne hodnoty 
krvných lipidov nepozná ani polovica respondentov a svoju 
poslednú hladinu cholesterolu z 

nich nevedelo uviesť viac ako 30 %. 

Vedomosti o správnej príprave na odber krvi sme zistili iba u 
polovice respondentov. Detekcia  vedomostných deficitov pacienta  
v problematike porúch metabolizmu lipidov, rizikách, ktoré 

 

pacienta ohrozujú a  príprave na ich správne stanovenie umožňujú 
v 

klinickej praxi lepšie smerovanie preventívnej edukačnej činnosti 

zdravotníkov a efektívnejšiu prevenciu následkov tohto ochorenia. 
 

Klúčová slová metabolizmus tukov, vyšetrenie lipidov, 
kompetencia, pacient, edukácia 
 
 
 

1.

 

PORUCHY LIPIDOVÉHO SPEKTRA 

 
Poruchy lipidového spektra sú následkom poruchy metabolizmu 
plazmatických lipidov a lipoproteínov. Sú jedným z najdôležitejších 
rizikových faktorov vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ktoré sú 
viac ako z 90%  podmienené aterosklerózou. Na tieto ochorenia 
v 

súčasnosti zomiera viac ako polovica ľudí na Slovensku (56%), 

ale aj v západných krajinách. Dnes existuje dostatok dôkazov nielen 
experimentálnych, ale aj epidemiologických o 

vzťahu medzi 

ovplyvnením lipidového spektra, liečebnou intervenciou a poklesom 
kardiovaskulárnych ochorení.   
Termíny ako sú hyperlipoproteinémia, dyslipidémia alebo 

hyperlipidémia sú častokrát používané ako synonymá. V súčasnosti 
sa tieto pojmy postupne nahrádzajú širším pojmom 

dyslipoproteinémia, ktorý naznačuje, že nemusí ísť len o zvýšenie 
niektorého z 

lipidových parametrov. Komplexnosť metabolických 

výchyliek v lipidovom spektre vystihuje najpresnejšie práve tento 
termín, pretože znamená, že u chorého nejde len o zvýšenie jednej 
alebo viac hodnôt, ale skôr poukazuje na nerovnováhu pomerov 
v celom  lipidovom spektre.  

 
 

1.1 Klasifikácia dyslipoproteinémií 

 
Klasifikácia dyslipoproteinémií 

(DLP) prešla značne dlhým 

vývojom. V 

súčasnosti existuje množstvo dostupnej literatúry, 

v 

ktorej sa popisujú klasifikácie DLP na základe viacerých hľadísk 

a 

kritérií. V klinickej praxi sa najčastejšie používa klasifikácia 

Európskej spoločnosti pre aterosklerózu. Toto delenie je 
v 

súčasnosti najrozšírenejšie a má praktický význam rozhodovaní 

o 

efektívnej  liečbe. Vychádza zo stanovenia koncentrácie   

celkového cholesterolu a triacylglycerolov, na základe ktorého sa 
DLP delia na tri skupiny: 
 

1.

 

izolovaná hypercholesterolémia – zvýšenie koncentrácie 
cholesterolu pri normálnej hladine triglyceridov, 

2.

 

kombinovaná  hyperlipoproteinémia – prítomné zvýšenie 
celkového cholesterolu a triglyceridov, 

3.

 

izolovaná hypertriacylglycerolémia – 

zvýšenie 

koncentrácie triglyceridov pri normálnej koncentrácii 
celkového cholesterolu.  

DLP sa môžu klasifikovať aj z hľadiska etiológie, podľa nej sa delia 
sa do dvoch skupín:  

•

 

Primárne DLP sú vrodené a geneticky podmienené  (do tejto 

kategórie patrí až 90 % dyslipidémií). Môžu byť monogénové 
(mutácia v jednom géne) alebo polygénne (mutácia génových 
skupín). Medzi najvýznamnejšie formy monogénových 
podmienených DLP sú familiárna hypercholesterolémia a 
familiárny defekt alipoproteínu B100. Z polygénových 
podmienených DLP ide o polygénovú hypercholesterolémiu.  

122