GRANT 

journal 

ISSN 1805-062X, 1805-0638 (online), ETTN 072-11-00002-09-4 

EUROPEAN GRANT PROJECTS | RESULTS | RESEARCH & DEVELOPMENT | SCIENCE 

 

 

 

% Lotyšsko, nasledované Litvou (+5,9 %). Na Slovensku sa 

produktivita zvýšila o 5,8 %, čím sme sa v rámci EÚ umiestnili na 

treťom mieste. Pri komparácii produktivity práce v Poľsku, Českej 

republike, Maďarsku a Chorvátsku, je najvyššia produktivita práce 
na Slovensku, no na Slovensku sú spomedzi týchto krajín najnižšie 

mzdy. Česko a Maďarsko má pritom vyššie daňovo-odvodové 

zaťaženie než Slovensko, menej ľudí tam pracuje počas noci 
a v 

nedeľu. Slováci každý rok odpracujú o 28 % času viac ako 

Nemci. 

Ak zohľadníme cenovú hladinu v oboch krajinách, ukazuje 

sa, že produktivita práce na Slovensku dosahuje 79 % Nemecka, 
HDP Slovenska je oproti Nemecku 62 %, ale náklady práce sú u nás 
v porovnaní s Nemeckom 37 %. 

Po zohľadnení cien, na Slovensku 

máme v porovnaní so mzdami najvyššie ceny v rámci  regiónu V4, 

pričom sú nižšie aj v Chorvátsku, ktoré do Európskej únie vstúpilo 
až v roku 2013.  

Príčina je v neférovom rozdelení vyprodukovaného 

bohatstva medzi zamestnancov a 

zamestnávateľov.  

 
Kým v západných krajinách z vyprodukovanej hodnoty ide 
zamestnancom 55 až 65 %, na Slovensku je to len 44 % 
vyprodukovanej hodnoty pre  zamestnancov a 56 % pre firmy. 
V dôsledku takéhoto rozdelenia je na Slovensku priemerná mzda 
912 € a v 

Slovinsku, kde sa vyprodukovaná hodnota rozdeľuje voči 

zamestnancom férovejšie, je priemerná mzda 1700 €.  Produktivitu 

práce máme pritom rovnako veľkú ako Slovinsko.   
 
Priemerné hodinové náklady práce v EÚ dosahujú 23,1 €. Najvyššie 
hodinové náklady práce v EÚ sú v krajinách Beneluxu (39 až 44 €), 
Dánsku (42 €). Vysoko nadpriemerné hodinové náklady práce 

vykazujú aj najväčšie ekonomiky eurozóny – Nemecko a 
Francúzsko, okolo 33 € na hodinu. Naopak, o 

niečo nižšie náklady 

práce sú na juhu Európy – od 11 € v Portugalsku do 22 € 
v Taliansku. Oproti nákladom práce na úrovni 9,70 € za hodinu, 
ktorá je v 

Česku a na Slovensku, je vyššia cena práce v rámci 

regiónu strednej a východnej Európy už len v Estónsku (10,90 €) a 
Slovinsku (16,40 €). V Bulharsku a Rumunsku sa náklady práce 
pohybujú len na úrovni okolo 5 €, podpriemerné náklady aj 

vzhľadom na ostatné krajiny regiónu vykazujú sú  v Poľsku a to 
6,5 € a 

v Maďarsku 7,4 €. 

 

Čo sa týka priemerných miezd, tieto v porovnaní s rokom 2014 
vyrástli priemerné mzdy v krajinách Európskej únie približne 
o 2,02%. Priemerná mzda v krajinách EÚ na rok 2017 predstavuje 
1 

520 euro mesačne, pričom v roku 2014 to bolo 1 489 eur. 

Najvyššia priemernej mzde v krajine je Dánsko (3 095 €), je 
v 

súčasnosti vyššia ako v Luxembursku (3 009 e). 

V škandinávskych krajinách Fínsku je to 2 509 € a Švédsku 2 468 €. 
Na šiestom mieste je Nemecko, kde vzrástli za štyri roky mzdy o 
216 € a sú na úrovni 2 

270 €. Na opačnom konci sú Bulharsko (406 

€), Rumunsko (515 €) a Maďarsko (622 €). Na Slovensku je 

priemerný plat 925 € a v Česku 1141 €. V západoeurópskych 
krajinách vzrástli za tri roky mzdy o 136 €.

1

(Graf 1) 

 

Veľká Británia, ktorá je naďalej členom EÚ minimálne do marca 
2019, zaznamenala pokles priemerných platov oproti roku 2014 až o 
495 € a dnes je priemerná mzda v krajine 2 102 €. Priemerná mzda 
vo všetkých krajinách Európskej únie je 1 

520 €, pričom viac ako 

túto sumu zarábajú pracujúci ľudia v štrnástich krajinách: Dánsku, 
Luxembursku, Fínsku, Švédsku, Írsku, Nemecku, Holandsku, 

Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Belgicku, Rakúsku, Taliansku, 

                                                           

1

 

V roku 2006 mala slovenská hodinová produkcia hodnotu 16,31 USD, 

slovenskí pracovníci vyprodukovali hodnotu 28 209 USD na osobu. V 

krajinách V4 to bolo len zhruba 23 500 USD. V súčasnosti (2018) má 
Slovensko najvyššiu produktivitu práce a najnižšie mzdy v rámci krajín V4. 
 

 

Španielsku a na Cypre. Priemerný mesačný plat vo Švajčiarsku je v 

čistom 4 908 € a v Nórsku 3 369 €.  
 
 

 

 
Graf  1: Nárast priemerných platov 2017/2014 v € 
Zdroj: vlastné spracovanie  
 
Dobrým predpokladom tempa ekonomického rastu 

je tvorivosť a 

iniciatíva ľudského kapitálu. Ten prispieva k prosperite spoločnosti 
zvyšovaním produk

tivity práce a zároveň zvyšuje produkt 

ekonomiky. Neurčuje HDP priamo, ale tak, že vplýva na jeho 

zložky. Príkladom je export, pretože je tou oblasťou, kde sa v 

najväčšej miere uplatňujú nové technológie a tak prinášajú i 

najvyššiu mieru zhodnotenia ľudského kapitálu. Vyššia úroveň 

ľudského kapitálu v krajine sa spája s nižšou spotrebou domácností, 
pretože domácnosti svoje prostriedky nespotrebujú, ale sporia a 
invest

ujú, čo priaznivo vplýva na dlhodobý ekonomický rast.  

Dôležitými sú investície do vzdelávania, ktoré súvisia s pokrokom 

vo vede a prinášajú možnosť inovácií, zvyšovania kvality a 
produktivity práce v ekonomike. 
 
 

3.

 

VZDELÁVANIE – PREDPOKLAD RASTU 
PRODUKTIVITY PRÁCE  A  POKLESU MIERY 
NEZAMESTNANOSTI  

  

Ľudský kapitál predstavuje výrobný faktor dodávajúci podniku 

špecifický charakter. Termín ľudský kapitál do všeobecnej 
ekonómie zaviedol Milton Friedman

, keď pri svojej analýze dopytu 

po peniazoch rozdelil bohatstvo na ľudský kapitál a ostatný kapitál. 
Teó

ria ľudského kapitálu bola rozpracovaná začiatkom 

šesťdesiatych rokov 20. storočia. Ľudský kapitál môžeme 

charakterizovať ako súhrn vrodených a získaných schopností, 

vedomostí, skúseností, návykov, motivácie a energie, ktorými ľudia 
disponujú a ktoré v pri

ebehu určitého obdobia môžu byť využívané 

k výrobe produktov. V podmienkach, keď človek je hlavným 
výrobným kapitálom a tvorcom hodnôt, sa mení jeho postavenie a 
úloha a v hospodárskom rozvoji.  
 
V 

podmienkach globalizácie sa človek  stáva hlavným a jediným 

dôležitým zdrojom hospodárskej výroby v odlišnosti od jeho 
sekundárneho postavenia v podmienkach priemyselnej výroby. V 

svojej činnosti človek môže využívať určite výrobné stroje a 

zariadenia, napríklad počítače, laboratórne, skúšobné zariadenia, 
ktoré avšak nie sú hlavnými v tvorbe nových poznatkov. Analýzy 

podstaty ľudského kapitálu v tomto období zároveň nastolili veľmi 
dôležitý aj v 

súčasnosti problém hospodárskych a sociálnych 

aspektov reprodukcie a tvorby ľudského kapitálu v spoločnosti a 
zákonitosti tvorby inovácií. Významnú úlohu v procese tvorby 

inovácií má vzdelanie, čo je aj odkaz A. Marshalla, ktorý uvádza, že 

pre tvorbu ľudskej schopnosti vytvárať inovácie sú potrebné 

103